Kontakty Blind friendly Mapa stránky Magyar English
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Ramsarský dohovor

Dohovor o mokradiach (The Ramsar Convention on Wetlands) je jedným z najvýznamnejších medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany prírody. Zároveň je jediným dohovorom chrániacim určitý druh biotopu. Z pôvodného zamerania na ochranu mokradí významných predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva sa po určitej dobe dospelo k súčasnému stavu, keď sa prostredníctvom tohto dohovoru zaisťuje celosvetová ochrana a rozumné využívanie všetkých druhov mokradí.
Vznik Dohovoru zameraného na ochranu mokradí bol iniciovaný alarmujúcim poklesom početnosti populácií mnohých druhov vodných vtákov, zaznamenávaným v súvislosti so zmenami a úbytkom mokradí.
Dohovor o mokradiach bol podpísaný 2. februára 1971 v Ramsare (Irán) a v platnosť vstúpil v roku 1975. Slovenská republika pristúpila k Ramsarskému dohovoru 2. júla 1990. Sekretariát Ramsarského dohovoru sídli v Glande (Švajčiarsko).
Každá zmluvná strana Ramsarského dohovoru je povinná zaradiť aspoň jednu zo svojich mokradí do „Zoznamu mokradí medzinárodného významu“ (tzv. List of Wetlands of International Importance), ktorý vedie Sekretariát dohovoru a zaistiť adekvátnu ochranu a rozumné využívanie mokradí na svojom území. Do zoznamu sú zaraďované mokrade, ktoré spĺňajú medzinárodné kritériá z hľadiska ekológie, botaniky, zoológie, limnológie alebo hydrológie.

Orgánmi Ramsarského dohovoru sú:

Oficiálna stránka Ramsarského dohovoru: www.ramsar.org
V súčasnosti podpísalo Ramsarský dohovor 170 zmluvných strán sveta. Zoznam medzinárodne významných mokradí tvorí 2341 mokraďných lokalít vyhlásených na celkovej rozlohe 252,4 milióna hektárov.
Slovenská republika má v zozname zapísaných celkom 14 mokradí:

  1. Parížske močiare (02.07.1990 / 184,0 ha)
  2. Šúr (02.07.1990 / 1 136,6 ha)
  3. Senné - rybníky (02.07.1990 / 424,6 ha)
  4. Dunajské luhy (26.05.1993 / 14 488,0 ha)
  5. Niva Moravy (26.05.1993 / 5 380,0 ha)
  6. Latorica (26.05.1993 / 4 404,7 ha)
  7. Alúvium Rudavy (17.02.1998 / 560,0 ha)
  8. Mokrade Turca (17.02.1998 / 466,9 ha) 750?
  9. Poiplie (17.02.1998 / 410,9 ha)
  10. Mokrade Oravskej kotliny (17.02.1998 / 9 264,0 ha) 9,287?
  11. Rieka Orava a jej prítoky (17.02.1998 / 865,0 ha)
  12. Domica (02.02.2001 / 621,8 ha)
  13. Tisa (04.12.2004 / 734,6 ha)
  14. Jaskyne Demänovskej doliny (17.11.2006 / 1 448 ha)

V rámci Ramsarského dohovoru je vedený tiež „Zoznam ohrozených mokradí“ (tzv. Montreux Record). Ide o prehľad mokradí medzinárodného významu, kde došlo, dochádza, alebo pravdepodobne dôjde z najrôznejších dôvodov k zmenám ich ekologického charakteru a tým k ich ohrozeniu, prípadne likvidácii.

V Slovenskej republike za implementáciu Ramsarského dohovoru zodpovedá Ministerstvo životného prostredia SR, kontaktným miestom je odbor ochrany prírody a krajiny. Funkciu poradného orgánu vykonáva Slovenský ramsarský výbor, ktorý je zložený zo zástupcov dotknutých rezortov, odborných, vedeckých a výskumných inštitúcií a mimovládnych organizácií, zameraných na výskum, ochranu, správu a múdre využívanie mokradí.

Základným strategickým dokumentom Slovenska na plnenie záväzkov vyplývajúcich z Ramsarského dohovoru je program starostlivosti o mokrade, ktorý vychádza predovšetkým z ramsarského strategického plánu, ktorý prijíma na určité obdobie zasadnutie Konferencie zmluvných strán Ramsarského dohovoru (prvýkrát bol pripravený v roku 1997). Pravidelne sa aktualizuje v súlade s trojročnými cyklami fungovania dohovoru. V súčasnosti je v platnosti 4. strategický plán Ramsarského dohovoru na roky 2016 – 2024, schválený na 12. zasadnutí Konferencie zmluvných strán Ramsarského dohovoru. 

Program starostlivosti o mokrade Slovenska do roku 2024 a na jeho implementáciu Akčný plán pre mokrade na roky 2019 – 2021 schválila vláda Slovenskej republiky 3. apríla 2019. Akčný plán pre mokrade na roky 2019 – 2021 pozostáva zo 65 úloh, ktoré spolu prispievajú k plneniu cieľov, resp. 4 strategických zámerov (vrátane 1 operatívneho). Bol navrhnutý tak, aby významnou mierou prispel k zlepšeniu poznania mokradí, k ich ochrane i obnove, k múdremu a udržateľnému využívaniu a v neposlednom rade k zvyšovaniu povedomia verejnosti.