hlavná stránka
ikona InstagramInstagram | ikona FacebookFacebook | ikona hľadaťVyhľadávanie | iconEnglish
ZELENÁ LINKA: 0800 144 440 - pracovné dni od 8:00 do 18:00 |

Adaptácia na zmenu klímy

Dodávam na trh v Slovenskej republike pohonnú látku. Aká legislatíva upravuje moje podnikanie?

Okrem legislatívy, ktorá upravuje vznik a pôsobenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby, je oblasť dodávok pohonných látok na trh v Slovenskej republike upravená najmä zákonom č.98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, zákonom č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, vyhláškou MŽP SR č. 271/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú kritériá trvalej udržateľnosti a ciele na zníženie emisií skleníkových plynov z pohonných látok, vyhláškou MŽP SR č. 228/2014 Z. z. ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách a vyhláškou MPRV SR č. 295/2011 Z. z., ktorou sa vykonáva § 19b ods. 2 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Akým spôsobom mám vypočítať celkové emisie skleníkových plynov počas životného cyklu biopaliva v motorovom benzíne/nafte, ktoré spĺňa kritériá trvalej udržateľnosti podľa vyhlášky MŽP SR č. 271/2011 Z. z. v t CO2eq (v Hlásení o plnení povinnosti uvádzať na trh pohonné látky s obsahom biopalív – tabuľka č. 1, riadok 6/tabuľka č. 2, riadok 4)?

Uvádzame vzorový príklad výpočtu (čísla sú len ilustračné):

Vstupné údaje sú uvedené v Potvrdení o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny:
energetický obsah na 1m3 = 30 GJ
celkové množstvo dodávky = 60 m3

Dôsledky zmeny klímy majú v rôznych regiónoch rôznu frekvenciu a intenzitu prejavu. Riešením, ktoré by malo v konečnom dôsledku zabrániť, alebo aspoň minimalizovať riziká a negatívne dôsledky zmeny klímy, je vhodná kombinácia opatrení zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov (mitigácia) a adaptačných opatrení.
Adaptačné opatrenia predstavujú súbor možností ako sa prírodné a sociálno-ekonomické systémy môžu prispôsobiť prebiehajúcej alebo očakávanej zmene klímy, s cieľom znižovať možné negatívne dôsledky a naopak využívať pozitívne dôsledky zmeny klímy.

PROAKTÍVNA ADAPTÁCIA

Národná adaptačná stratégia vychádza z princípov proaktívnej adaptácie. Proaktívnu adaptáciu možno definovať ako súbor po sebe idúcich, na seba nadväzujúcich krokov, počnúc prípravou podmienok pre adaptáciu, následným hodnotením rizík a zraniteľnosti na zmenu klímy, identifikáciou adaptačných riešení a ich následnou implementáciou, končiac monitorovaním a hodnotením adaptácie, pričom na základe výsledkov monitorovania a hodnotenia sa celý proces opakuje od začiatku.

MEDZINÁRODNÁ ÚROVEŇ

RÁMCOVÝ DOHOVOR OSN O ZMENY KLÍMY

Problematika zmeny klímy sa dostala do popredia koncom 20. storočia. Prijatím Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v roku 1992 sa začal boj, ktorého cieľom je predísť nezvrátiteľnej zmene klimatického systému Zeme. V súčasnosti 197 zmluvných strán dohovoru sa zaviazalo, že budú spoločne podnikať kroky, ktorých cieľom je dosiahnuť stabilizáciu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére na takej úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnej interferencii antropogénnych vplyvov s klimatickým systémom Zeme. V súlade s článkom 4 dohovoru sa signatárske krajiny taktiež zaviazali k vynaloženiu čo najväčšieho úsilia pri príprave adaptačných stratégií a podpore výskumu v oblasti zmeny klímy a jej dôsledkov.

PARÍŽSKA DOHODA

Parížska dohoda prijatá na konferencii zmluvných strán dohovoru v roku 2015 prvýkrát uznala povinnosť pripravovať nie len mitigačné, ale aj adaptačné opatrenia. Pri úsilí zlepšovania kolektívnych opatrení na globálnej úrovni smerujúcich k prechodu na nízko-uhlíkovú spoločnosť a obmedzeniu rastu globálnej teploty do konca storočia o maximálne 2 ° C, a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, o 1,5 ° C, je táto dohoda považovaná za míľnik v klimatických rokovaniach. Celosvetový adaptačný cieľ definovaný v článku 7 hovorí o zvyšovaní adaptívnej schopnosti, posilnení odolnosti a znížení zraniteľnosti na zmenu klímy s cieľom prispieť k udržateľnému rozvoju a zabezpečeniu adekvátnej adaptačnej odozvy v kontexte teplotného cieľa. Každá strana dohody sa podľa potreby zapojí do procesov plánovania adaptácie a realizácie opatrení vrátane vypracovania alebo rozšírenia príslušných plánov.

IPCC – MEDZIVLÁDNY PANEL PRE ZMENU KLÍMY

Jedným z najdôležitejších medzinárodných orgánov venujúcich sa problematike zmeny klímy na vedeckej úrovni je Medzivládny panel pre zmenu klímy. Panel vydáva hodnotiace správy obsahujúce okrem iného kapitoly venované fyzikálnemu prostrediu, dôsledkom zmeny klímy, adaptácii na zmenu klímy a zraniteľnosti. Ostatná tzv. Špeciálna správa 1,5 ° C vydaná Medzivládnym panelom pre zmenu klímy v októbri 2018 potvrdzuje, že negatívne dôsledky zmeny klímy sú už viditeľné, a že obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 ° C si vyžaduje bezprecedentnú transformáciu energetického, dopravného systému a budov, hlboké zníženie emisií vo všetkých odvetviach, ako aj zmeny ľudského správania. Obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 ° C by malo značné pozitívne dôsledky. Na jeho dosiahnutie je potrebné vyvinúť väčšie úsilie, ktoré pôjde aj nad rámec ambícií ukotvených v Parížskej dohode.

EURÓPSKA ÚROVEŇ

STRATÉGIA EÚ PRE ADAPTÁCIU NA ZMENU KLÍMY

Európska komisia zverejnila v roku 2013 Stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy spolu s niekoľkými sprievodnými dokumentmi. Dokument schválila Rada EÚ pre životné prostredie dňa 18. júna 2013. Základom pre prípravu stratégie bola tzv. Biela kniha s názvom Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení z apríla 2009.

Stratégia stanovuje rámec a mechanizmy na zvýšenie pripravenosti EÚ a zlepšenie koordinácie adaptačných aktivít. Súčasne predstavuje dlhodobú stratégiu na zvýšenie odolnosti EÚ na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na všetkých úrovniach a v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020.

Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre oblasť klímy v roku 2018 vyhodnotilo implementáciu európskej adaptačnej stratégie a to aj na základe vstupov zo strany členských štátov. Správa o hodnotení implementácie spolu s informačnými listami členských štátov boli publikované na web stránke Komisie. Tieto závery budú slúžiť ako podklad pre aktualizáciu stratégie, ktorá sa očakáva v nasledujúcich rokoch.

CLIMATE – ADAPT

Jedným z opatrení vyplývajúcim z Bielej knihy bolo vytvorenie Európskej internetovej platformy pre adaptáciu na zmenu klímy Climate - ADAPT. Tento informačný portál funguje od roku 2012 a zhromažďuje verejne prístupné informácie o adaptácii na zmenu klímy zo všetkých členských štátov EÚ. Uvedená stránka je podľa pokynov z Európskej komisie pravidelne aktualizovaná všetkými členskými štátmi vrátane Slovenska. Internetovú platformu riadi Európska environmentálna agentúra.

EURÓPSKA ENVIRONMENTÁLNA AGENTÚRA

Európska environmentálna agentúra zhromažďuje a poskytuje informácie o adaptácii na zmenu klímy zamerané na prejavy a dôsledky zmeny klímy, zraniteľnosť a adaptačné opatrenia v Európe. Medzi hlavné činnosti agentúry v tejto oblasti patrí hodnotenie súčasnej situácie a vydávanie správ o dôsledkoch zmeny klímy a zraniteľnosti v Európe, o národných, mestských a odvetvových stratégiách a akčných plánoch týkajúcich sa zmeny klímy.

ADAPTÁCIA NA NÁRODNEJ ÚROVNI

DÔSLEDKY KLIMATICKEJ ZMENY A MOŽNÉ ADAPTAČNÉ OPATRENIA V JEDNOTLIVÝCH SEKTOROCH

Na Slovensku pozorujeme čím ďalej tým častejšie dôsledky zmeny klímy v podobe extrémnych prejavov počasia s nepriaznivými dôsledkami ako sú povodne, zosuvy, dlhotrvajúce obdobia sucha, vzrastajúce riziko požiarov a. i. Analýzou a hodnotením možných dôsledkov zmeny klímy na jednotlivé sektory na Slovensku sa zaoberal projekt SHMÚ Dôsledky klimatickej zmeny a možné adaptačné opatrenia v jednotlivých sektoroch, ktorý bol realizovaný v rokoch 2009 – 2011. Výstupom projektu je záverečná správa, ktorá detailne analyzuje problematiku zmeny klímy a jej dôsledkov na prírodné prostredie, zdravie ľudí a vybrané sektory národného hospodárstva SR. Súčasťou dokumentu je aj návrh vhodných adaptačných opatrení vrátane ekonomických analýz možných dopadov na tvorbu HDP a zamestnanosť.

STRATÉGIA ADAPTÁCIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA NEPRIAZNIVÉ DÔSLEDKY ZMENY KLÍMY (2014)

Prvým komplexnejším dokumentom v tejto oblasti, ktorý sa snaží v čo najširšom rozsahu oblastí a sektorov prepojiť scenáre a možné dôsledky zmeny klímy s návrhmi vhodných proaktívnych adaptačných opatrení je Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (pdf, 3,31 MB), ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 148/2014. Stratégia považuje za prioritné: šírenie informácií a vedomostí o problematike adaptácie na všetkých stupňoch riadenia, ako aj pre širokú verejnosť; posilnenie inštitucionálneho rámca pre adaptačné procesy v SR; vypracovanie a rozvoj metodík komplexného hodnotenia rizík v súvislosti so zmenou klímy od národnej až po lokálnu úroveň; rozvoj a aplikáciu metodík pre ekonomické hodnotenie adaptačných opatrení (makroekonomických dopadov) a vypracovanie a zavedenie nástroja na výber investičných priorít na základe posúdenia medzisektorálnych aspektov adaptačných opatrení.

STRATÉGIA ADAPTÁCIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA ZMENU KLÍMY – AKTUALIZÁCIA (2018)

Z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 148/2014 vyplývala povinnosť predložiť na rokovanie vlády aktualizáciu národnej adaptačnej stratégie s ohľadom na najnovšie vedecké poznatky v oblasti zmeny klímy. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky začalo v roku 2017 prípravu aktualizácie stratégie, ktorá bola zameraná na hodnotenie súčasného stavu adaptácie a plánované aktivity v rozhodujúcich oblastiach a sektoroch, definovanie všeobecnej vízie adaptácie vybraných oblastí a sektorov a aktualizáciu súboru adaptačných opatrení a rámca na ich realizáciu. Na aktualizácii stratégie sa podieľala multirezortná pracovná skupina pre adaptáciu zložená zo zástupcov ministerstiev a ich odborných organizácií, ostatých ústredných orgánov štátnej správy, akademickej obce, mimovládneho sektora, a možnosť vyjadriť svoje pripomienky dostala aj verejnosť. Komisia pre koordináciu politiky zmeny klímy na úrovni štátnych tajomníkov bola o procese aktualizácie národnej adaptačnej stratégie priebežne informovaná. Aktualizovaná stratégia prešla procesom strategického environmentálneho hodnotenia podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy – aktualizácia (pdf, 2,83 MB), bola 17. októbra 2018 schválená uznesením vlády SR č. 478/2018.

Hlavným cieľom aktualizovanej adaptačnej stratégie je zvýšenie odolnosti a zlepšenie pripravenosti Slovenskej republiky čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy a ustanovenie inštitucionálneho rámca a koordinačného mechanizmu na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach.
K dosiahnutiu hlavného cieľa adaptácie by malo prispieť napĺňanie čiastkových cieľov, ktorými sú: zabezpečenie aktívnej tvorby národnej adaptačnej politiky, implementácia adaptačných opatrení a monitoring ich účinnosti, posilnenie premietnutia cieľov a odporúčaní adaptačnej stratégie v rámci viacúrovňovej správy vecí verejných a podpory podnikania, zvyšovanie verejného povedomia o problematike zmene klímy, podpora synergie medzi adaptačnými a mitigačnými opatreniami a využívanie ekosystémového prístupu pri realizácii adaptačných opatrení a podpora premietnutia cieľov a odporúčaní Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Parížskej dohody.

Stratégia sa snaží v čo najširšom rozsahu oblastí a sektorov prepojiť scenáre a možné dôsledky zmeny klímy s návrhmi vhodných adaptačných opatrení. Z hľadiska adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa za kľúčové oblasti a sektory považujú: horninové prostredie a geológia, pôdne prostredie, prírodné prostredie a biodiverzita, vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo, sídelné prostredie, zdravie obyvateľstva, poľnohospodárstvo, lesníctvo, doprava, cestovný ruch, priemysel, energetika a ďalšie oblasti podnikania a oblasť manažovania rizík.

ADAPTAČNÝ AKČNÝ PLÁN

Prípravu adaptačného akčného plánu, ktorá sa začala v roku 2018, zastrešuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v spolupráci s Prognostickým úradom Slovenskej akadémie vied. Na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych analýz budú v akčnom pláne prioritizované adaptačné opatrenia. Prioritizácia prebehne na základe výsledkov z participatívneho procesu, do ktorého budú zahrnutí všetci relevantní aktéri. Identifikované budú opatrenia krátkodobé na obdobie rokov 2020-2022 a strednodobé na obdobie rokov 2022-2025 s výhľadom do 2028. Opatrenia budú prioritizované podľa dôležitosti, uskutočniteľnosti a dostupnosti finančných zdrojov. Akčný plán by mal prispieť k lepšiemu premietnutiu adaptačných opatrení do sektorových politík dotknutých rezortov. Zároveň by mal obsahovať návrh systému monitorovania zraniteľnosti, návrh systému strednodobého hodnotenia adaptačného procesu v podmienkach Slovenska, vrátane sledovania väzieb medzi nákladmi a prínosmi, a návrh platformy pre zverejňovanie a zdieľanie pozitívnych skúseností.
Ako základ pre prípravu AP definuje stratégia šesť cieľov, ktoré by mal prioritne riešiť. Sú nimi:

Adaptačný akčný plán by mal byť predložený na rokovanie vlády SR do 31.12.2020.

 

INFORMOVANOSŤ A KOMUNIKÁCIA

 

Slovenská agentúra životného prostredia v rámci projektu Zlepšovanie informovanosti a poskytovanie poradenstva v oblasti zlepšovania kvality životného prostredia na Slovensku pripravila v spolupráci s MŽP SR a ďalšími partnermi koncepčný návrh informačných aktivít. Pripravovaný projekt má viacero hlavných aktivít (1-6). Hlavná aktivita 6 – Adaptácia na zmenu klímy a manažment rizík má ambíciu zlepšovať informovanosť a komunikáciu o adaptácii na zmenu klímy na lokálnej a regionálnej úrovni a obsahuje aktivity ako napr. poskytovanie konzultácií a priameho poradenstva, usporiadanie medzinárodných konferencií na témy súvisiace so zmenou klímy, tvorba filmových spotov, realizácia informačnej a mediálnej kampane, súťaž ENVIROMESTO, spracovanie informačných materiálov, propagácia Katalógu adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k využitiu krajiny , usporiadanie podujatia ŠIŠKA, či spracovanie terminologického slovníka na tému zmena klímy.
V rámci plánu hlavných úloh Slovenskej agentúry životného prostredia (PHÚ Zelená infraštruktúra) bola vytvorená webstránka s názvom Zelená infraštruktúra v procese adaptácie na zmenu klímy, ktorá poskytuje odbornú podporu pri vytváraní lokálnych adaptačných stratégií a akčných plánov na zmenu klímy miest a obcí a zároveň reflektuje aj na potrebu vzdelávania v oblasti zmeny klímy pre verejnú a štátnu správu. Jedným z výstupov úlohy Zelená infraštruktúra je informačný leták.

Odkazy:

 

 

celkové emisie skleníkových plynov = 47,00 gCO2eq/MJ

 

Postup:

  1. Energetický obsah je 30 GJ/ m3 = 30 000 MJ/m3
  2. Celkové množstvo dodávky je 60 m3, tzn. celkový energetický obsah dodávky je 60 m3*30 000 MJ/m3 = 1 800 000 MJ
  3. Celkové emisie skleníkových plynov sú 47,00 gCO2eq/MJ, čiže emisie pre celú dodávku by boli 47,00 gCO2eq/MJ *1 800 000 MJ = 84 600 000 gCO2eq - t.j. 84,6 tCO2eq (v hlásení sa uvádzajú emisie v tonách CO2eq!!)
  4. Ak máte napr. 10 dodávok, pre každú je potrebné tento údaj vypočítať, následne ich všetky sčítať a výsledný súčet uviesť v tabuľke 1, riadok 6 (resp. tabuľke 2, riadok 4) hlásenia, pričom sa sem uvádzajú iba údaje pre biopalivá, ktoré SPĹŇAJÚ kritériá trvalej udržateľnosti podľa vyhlášky č. 271/2011 Z. z.

Akým spôsobom máme postupovať pri podávaní správy o úrovni tvorby emisií skleníkových plynov počas životného cyklu podľa § 14c ods. 2 zákona č. 309/2009 Z. z. za príslušný rok, ak sme v danom roku podali hlásenie o plnení povinnosti uvádzať na trh pohonné látky s obsahom biopalív na malé množstvo paliva, ktoré bolo použité pri technologickom procese/skúšobnom procese/ako kalibračná látka a pod.? 

V prvom rade je potrebné, aby ste s Ministerstvom hospodárstva SR, resp. Finančným riaditeľstvom SR skonzultovali, či sa na Vás vzťahuje ustanovenie podľa § 14a ods. 2 zákona NR SR č. 309/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, tzn. že uvádzate pohonné látky na trh SR (resp. že ste ich uviedli na trh).

Ak sa na Vás § 14a ods. 2 zákona č. 309/2009 Z. z. vzťahuje, máte povinnosť podať správu podľa § 14c ods. 2, nakoľko povinnosť znižovať emisie za životný cyklus sa dotýka fosílneho paliva. Znižovanie emisií sa dosahuje rôznymi metódami, od znižovania emisií skleníkových plynov počas ťažby a dopravy ropy, výroby pohonných látok, až po pridávanie biopalív, či využívanie obnoviteľnej energie vo výrobnom procese a pod. Údaje pravdepodobne zhromažďuje a poskytuje výrobca Vami dodaného paliva. Potom už stačí pripočítať emisie z dopravy do SR, ak výrobca túto službu neposkytuje, resp. nepoužíva dohodnutú hodnotu emisií, ktorá už transport zahŕňa.

Ak uvedenými informáciami nedisponujete, pošlite správu v požadovanom členení, kde bude dosahovaná úspora emisií skleníkových plynov za životný cyklus rovná „0“. Je to potrebné z hľadiska vyhodnotenia celkových úspor za SR v rámci dokazovania plnenia medzinárodných záväzkov SR. Priebežný cieľ vo výške 2 % má horizont 31. 12. 2017, 3 % od 1. 1. 2018, 3,8 % od 1. 1. 2019 a konečný cieľ vo výške 6 % je platný pre rok 2020 (podľa vyhlášky MŽP SR č. 271/2011 Z. z.).

Od ktorého roku sú hospodárske subjekty povinné podávať správu o úrovni tvorby emisií skleníkových plynov počas životného cyklu podľa § 14c ods. 2 zákona č. 309/2009 Z. z.?

Právnické alebo fyzické osoby podľa § 14a ods. 2 zákona NR SR č. 309/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov sú povinné zaslať správu každoročne do mája nasledujúceho kalendárneho roka, vzhľadom na to, že príslušný zákon a vyhláška č. 271/2011 Z. z. nadobudli účinnosť v priebehu roka 2011.

Je potrebné, aby sme zaslali kópiu potvrdení o pôvode biopaliva a biokvapaliny, ak sme na trh v SR dodali pohonné látky bez obsahu biopalív?

Nie, v prípade, že ste na trh v SR nedodali biopalivá, nie je potrebné (a ani možné), aby ste uvedené potvrdenie vystavili a jeho kópiu zaslali na Slovenský hydrometeorologický ústav. V danom prípade však neplníte povinnosť podľa § 14a ods. 1 zákona č. 309/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, čiže pri vypĺňaní Hlásenia o plnení povinnosti uvádzať na trh pohonné látky s obsahom biopalív si musíte vypočítať výšku pokuty (bližšie informácie poskytne Finančná správa SR).

Čo sú emisie v predvýrobnej fáze (UER)? Môžete uviesť nejaký príklad?

Emisiami v predvýrobnej fáze sú všetky emisie skleníkových plynov vznikajúce pred vstupom suroviny do rafinérie alebo spracovateľského zariadenia, v ktorom sa vyrába pohonná látka iná ako biopalivo. Úspory takýchto emisií môžu vzniknúť v ťažobných zariadeniach, napr. spaľovanie unikajúceho zemného plynu pri ťažbe ropy – flaring, oddeľovanie a zachytávanie zemného plynu – venting, využívanie modernejších technológií s vyššou účinnosťou alebo tesnosťou a pod. Úspory sú možné aj počas prepravy ropy alebo plynu, napr. modernejšími prečerpávacími alebo kompresorovými stanicami.

Môžeme na zníženie emisií skleníkových plynov za životný cyklus pohonnej látky použiť zníženie emisií v predvýrobnej fáze (UER), ktoré boli generované v ktoromkoľvek roku

Úspory UER je možné použiť na znižovanie emisií skleníkových plynov z dodaných pohonných látok a dodanej energie iba za kalendárny rok, v ktorom tieto úspory vznikli. Projekt, ktorým sa dosahuje zníženie emisií musel začať pre 1. januárom 2011. V tejto súvislosti sme zaregistrovali snahy niektorých spoločností predať na trhu UER, ktoré vznikli v inom roku, než za ktorý hospodárske subjekty podávajú správu.

Musia byť úspory emisií v predvýrobnej fáze (UER) viazané na „moju“ pohonnú látku?

 

Nie. Úspory môžu vzniknúť kdekoľvek na svete. Musia však byť viazané k predvýrobnej etape výroby pohonnej látky, okrem výroby biopaliva, projekt musel začať po 1. januári 2011, musia byť overené v súlade so slovenskou legislatívou, alebo legislatívou ktoréhokoľvek členského štátu a nesmeli byť nikde inde použité na plnenie akýchkoľvek emisných cieľov.

Je výška úspor emisií skleníkových plynov za životný cyklus pohonnej látky dosiahnutých prostredníctvom UER nejako limitovaná?

Úspory UER sú limitované iba výškou emisií skleníkových plynov prislúchajúcou predvýrobnej etape pohonnej látky, ktorú dodávam na trh. V prípade benzínu je to 11,0 g CO2eq/MJ, pre naftu 11,3 g CO2eq/MJ, CNG 9,1 g CO2eq/MJ a LPG 6,2 g CO2eq/MJ. Ak teda dodávam na trh motorovú naftu, môžem si započítať také množstvo úspor UER, ktoré sú násobkom mnou dodanej energie v motorovej nafte a hodnotou 11,3 g CO2eq/MJ. Rovnako je to pre ďalšie pohonné látky v portfóliu príslušnej právnickej osoby alebo fyzickej osoby.

Dodávam na trh LPG, ktoré sa využíva v doprave, mám povinnosť znižovať emisie skleníkových plynov za životný cyklus a podávať ročnú správu?

Ak dodávate na trh v Slovenskej republike pohonnú látku s nižšími emisiami za životný cyklus ako je referenčná hodnota (94,1 gCO2ekv/MJ), je pri LPG, CNG, LNG, vodíku vyrobenom elektrolýzou vody s použitím obnoviteľného zdroja elektriny a elektriny vaša povinnosť splnená. Máte však povinnosť podať ročnú správu o úrovni tvorby emisií skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie z pohonnej látky podľa § 14c ods. 3 zákona NR SR č. 309/2009 Z. z.

Dodávam na trh pohonnú látku s nižšími emisiami za životný cyklus (napr. LPG, CNG, LNG) ako je referenčná hodnota. Môžem takto vzniknuté úspory použiť v správe za ktorýkoľvek rok?

Ako vyplýva zo samotného vyššie uvedeného názvu správy podľa § 14c ods. 3 zákona NR SR č. 309/2009 Z. z. je možné v správe za daný kalendárny rok vykázať emisie skleníkových plynov z pohonných látok a dodanej energie, ktoré boli dodané na trh v danom roku, za ktorý sa podáva správa. Táto skutočnosť je opätovne zdôraznená v prílohe č. 4 vyhlášky MŽP SR č. 271/2011 Z. z., časť 2, bod 1, písmeno a).

Na základe znenia predmetných legislatívnych predpisov nie je možné uznať úspory emisií skleníkových plynov vzniknuté dodávkou pohonných látok v jednom roku v správe za iný rok. Množstvá jednotlivých pohonných látok dodaných na trh v Slovenskej republike v danom roku overujeme v spolupráci s Finančným riaditeľstvom SR, Ministerstvom hospodárstva SR a Štatistickým úradom SR.