Magyar English
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Minister Sólymos podáva demisiu. Čo stihol envirorezort za štyri roky?

28.01.2020

Minister životného prostredia dnes oficiálne odovzdá demisiu do rúk prezidentky

Minister životného prostredia László Sólymos sa dnes stretne s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, aby oficiálne podal demisiu po incidente v Bratislave.
Je mi ľúto, že moja štvorročná tvrdá práca je ukončená jedným chybným krokom,“ uviedol László Sólymos vo svojom minulotýždňovom vyhlásení.
Počas posledných štyroch rokov sa ministerstvu životného prostredia podarilo presadiť viacero významných zmien zvyšujúcich ochranu životného prostredia na Slovensku. Aktívne sa zasadzovalo v boji proti zbytočným plastom, znečisteniu ovzdušia, proti zmene klímy a pri ochrane národných parkov.

Na stiahnutie: solymos-uspechy.pdf (1,5 MB)

 

1. Boj proti zbytočným plastom

Od roku 2020 už platí legislatíva, ktorá zavádza zálohovanie nápojových obalov. Slovensko je prvou krajinou v strednej Európe, ktorá zálohovania prijala. Vďaka zálohovaniu niekoľko stoviek miliónov PET fliaš a plechoviek neskončí na skládkach, v prírode či na uliciach. Analytické podklady získali pozornosť aj v zahraničí. Vyžiadala si ich rakúska ministerka životného prostredia alebo napríklad zástupcovia Malty. Zálohovanie sa na Slovenku spustí v roku 2022. Slovensko ako jedna z prvých krajín EÚ prijala zákaz skupiny jednorazových plastových výrobkov.

2. Ochrana ovzdušia

V roku 2017 ministerstvo modernizovalo legislatívu na ochranu ovzdušia. Novela sprísňuje emisné limity pre stredne veľké zdroje znečistenia (napríklad teplárne), zavádza možnosť zriadiť nízkoemisné zóny a zvyšuje informovanosť obyvateľstva o smogových situáciách.
Okrem legislatívnych zmien rezort spustil projekt modernizácie vykurovacích zariadení v obecných budovách, pripravil Národný program znižovania emisií a naštartoval takzvanú kotlovú dotáciu - program výmeny neekologických kotlov priamo v domácnostiach.

3. Ochrana prírody

Od 1. januára 2020 platí novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Novela sprísnila pravidlá pri náhodnej ťažbe, ktorá predstavuje viac ako polovicu výrubov na Slovensku. V minulosti štátni ochranári o náhodnej ťažbe nemuseli byť ani informovaní, po novom nemožno ťažbu vykonať bez ich súhlasu. Sprísnila sa plánovaná ťažba, nové programy starostlivosti o les už nebudú v národných parkoch obsahovať plošné výruby a pri ich schvaľovaní sa významným spôsobom posilnil aspekt ochrany prírody. Rezort pripravil a presadil programy starostlivosti o takmer 20 chránených vtáčích území a programy záchrany pre viaceré ohrozené druhy, vrátane hlucháňa hôrneho. Zaistila sa ochrana takzvaných Karpatských bukových pralesov.

4. Boj proti skládkam

Ministerstvo naštartovalo triedenie aj biologicky rozložiteľného odpadu. Prostredníctvom protiskládkového balíčka nastavila poplatky za skládkovanie odpadu tak, aby obce, ktoré poctivo triedia boli zvýhodňované. Zaviedla sa miliónová pokuta pre prevádzkovateľov skládok, ktorí porušujú pravidlá. Podporili sa stovky projektov na predchádzanie vzniku, triedenie a recykláciu odpadu. Kým v roku 2015 na skládkach končilo takmer 70 % komunálneho odpadu, v roku 2018 to bolo niečo nad 50 %.

5. Ochrana vody

Dnes už je v platnosti Lex Žitný ostrov, historicky prvý zákon na ochranu najvzácnejších vodohospodárskych oblastí. Legislatíva prepojila prácu ministerstva životného prostredia, agrorezortu a zdravotníctva. Lex Žitný ostrov na jednom mieste presne stanovuje zakázané činnosti v chránených vodohospodárskych oblastiach, zvýšili sa pokuty a zefektívnila informovanosť obyvateľov. Ministerstvo presadilo investičný plán budovania kanalizácií a vodovodov. Najbližších desať rokov je tak určených 500 miliónov eur na budovanie vodárenskej infraštruktúry aj v obciach pod 2000 obyvateľov. Úspešne prebiehal proces odstraňovania starých environmentálnych záťaži vrátane skládky vo Vrakuni. Zároveň prebieha geologický priestor na Žabom Majeri a na jar sa začne v Chemko Strážske

6. Boj proti zmene klímy

Slovensko sa za posledné štyri roky zbavilo nálepky klimaticky nezodpovednej krajiny. Počas slovenského predsedníctva sa podarilo presadiť Parížsku dohodu v Európskej únii, čím vstúpila do platnosti. Historicky prvýkrát Slovensko prispelo do Zeleného klimatického fondu.
Na Slovensku sa envirorezort aktívne podieľal na ukončení dotácií pre spaľovanie uhlia. V roku 2019 ministerstvo v parlamente presadilo schému financovania opatrení na boj proti zmene klímy. Pre najbližšie obdobie tak poputuje najmenej 2,5 miliardy eur na rozvoj obnoviteľných zdrojov, zvyšovania energetickej efektivity vo výrobe či do modernizácie teplárenstva. Minulý rok António Guterres, generálny tajomník OSN, označil Slovensko za regionálneho ťahúňa v boji proti zmene klímy.

7. Posilnenie ochrany životného prostredia

V apríli 2019 vznikla takzvaná enviropolícia, na ktorej vzniku pracovali rezorty vnútra, spravodlivosti a životného prostredia. Naštartoval sa proces zefektívňovania Štátnej ochrany prírody SR a Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Presadila sa Envirostratégia 2030, ktorá predstavuje jasnú víziu ochrany životného prostredia pre najbližších 10 rokov a finišujú práce na Nízkouhlíkovej stratégii, ktorá predstavuje návod na znižovanie emisií skleníkových plynov.