domovská stránka
ikona Facebook FB stránka | ikona hľadať Vyhľadávanie | icon English
ZELENÁ LINKA: 0800 144 440 - pracovné dni od 8:00 do 20:00 |

100 dní ministra Jána Budaja a reštart Ministerstva životného prostredia SR

OBNOVENIE autority ochrany životného prostredia

Minister Ján Budaj začal svoje pôsobenie tým, že do vládneho vyhlásenia presadil 6 strán „zelených záväzkov“, čo je viac, než sa podarilo kedykoľvek v minulosti. Vďaka tomu sa SR už konečne môže rozlúčiť s nezmyselnými financovanými hnedouhoľnými baňami, aj s plánmi na výstavbu betónových monštier, ktoré mali zatopiť nejednu krásnu dolinu Slovenska (Slatinka, Tichý potok a iné). Program vlády skoncoval aj s hrozbou výstavby ropovodu nad zásobárňou podzemných vôd (cez Petržalku). Silný „zelený pilier“ v Programovom vyhlásení vlády Igora Matoviča bude pre ministerstvo životného prostredia (MŽP) oporou a „cestovným poriadkom“ – a to nie iba na prvých sto dní.

K obnoveniu akcieschopnosti aj autority MŽP SR má slúžiť aj jeho vnútorná reforma: minister využíva proces CAF (audit činností úradu) podľa metodiky EÚ, ktorého výsledkom bude efektívnejší úrad. Začal posilňovať sekciu vnútorného auditu a sekciu boja s korupciou. Zakladá aj novú sekciu krajinného plánovania, ktorá má v rámci komplexnej obnovy prírodných území hľadať najmodernejšie riešenia protipovodňových opatrení, vrátane opatrení na zadržiavanie vody v krajine. Namiesto betónových stavieb bude podporovať mäkké, prírode blízke riešenia.
Za obnovenie autority ochrany životného prostredia sa minister Budaj, štátny tajomník Juraj Smatana a ďalší experti ministerstva zasadili aj sériou vlastných aktivít v dobe prvých 100 dní vlády. Z desiatok aktivít zarezonovala napr. kontrola na hraniciach s Rakúskom, počas ktorej došlo k zadržaniu kamióna, podozrivého z nelegálneho dovozu odpadu (kamión bol vrátený späť) .
Minister a SIŽP (Slovenská inšpekcia životného prostredia) vykonali počas uplynulých 100 dní kontroly aj u dovozcov odpadov, určených na energetické zhodnotenie. Napríklad v cementárni Rohožník, kde sa stretli aj s miestnymi aktivistami. Minister ohlásil zámer zastaviť dovoz každého druhu odpadu, ktorý je v rozpore so zákonom.
Spolu so SIŽP a s ministrom vnútra SR začal Ján Budaj v uplynulých 100 dňoch ofenzívu proti nelegálnym skládkam: na prvom mieste takým, čo ohrozujú zdroje pitnej vody. Napríklad ilegálna skládka v lokalite Farná (Ivanka pri Dunaji). Tu obaja ministri odhalili závažnú envirokriminalitu. Nasledovalo odhalenie ilegálnej skládky v Moste pri Bratislave. V tejto lokalite sa ešte vyhodnocuje prieskum , v tom prvom prípade už konajú orgány činné v trestnom konaní.

Kontrolou envirozáťaží bola aj návšteva ministra a SIŽP v areáli bývalého Istrochemu. Minister pri tejto príležitosti vyšiel s iniciatívou za zmenu zákona, aby sa v budúcnosti zamedzilo utajovaniu informácií o geologických prieskumoch. Súčasne oznámil legislatívnu iniciatívu za spravodlivé odstraňovanie envirozáťaží. To bude napr. v areáli Istrochemu stáť cca 350 miliónov EUR. Ale podľa súčasnej legislatívy je všetko nastavené tak, že účet za to nepríde na adresu znečisťovateľa, ani na adresu privatizéra, ktorý kedysi prevzal majetok CHZJD. Odstraňovanie znečistenia zo súkromného pozemku majiteľa Istrochemu majú zaplatiť občania SR. To minister Ján Budaj nepovažuje za fér – a chce dosiahnuť v NRSR zmenu zákona, šitého podľa záujmov majiteľov pozemkov, zaťažených toxickými skládkami.

Počas uplynulých 100 dní uskutočnil minister Ján Budaj aj kontrolu v lokalite Chemko Strážske. Stretol sa s občanmi aj so samosprávou, pričom sa otvorila diskusia aj o dlhodobých zlyhaniach pracovníkov ministerstva životného prostredia. Hlavný problém – odstránenie vyše 500 ton PCB látok – bude minister životného prostredia riešiť s ministrom vnútra ešte tento rok. Ak sa to podarí, ukončí sa tým viac než 36 rokov trvajúce znečisťovanie riek a vôd východného Slovenska polychrómovanými bifenylmi.
Minister J. Budaj vykonal kontrolu aj v priestore odkaliska Poša, kde skonštatoval zlyhanie kontrolných mechanizmov štátu v ochrane verejného zdravia pred bezohľadnosťou „podnikateľov“. Pracovníčka košickej pobočky inšpekcie, zodpovedná za pasívny postoj k znečisťovateľom, bola postavená mimo službu.

ZASTAVENIE úpadku slovenskej prírody a biodiverzity

Za 100 dní sa k takému cieľu dá urobiť iba ak začiatok. Tým bol v prípade ministra J.Budaja osobný vstup do horúceho konfliktu aktivistov a samosprávy Štrby. Spor sa týkal budúceho rozvoja územia Štrbského plesa. Aktivisti vtedy petíciou odmietli plány starostu a Miestneho zastupiteľstva na súhlas s masívnou výstavbou developera v okolí plesa (budovy, lanovka, vlek, parkoviská). Intervencia ministra našla odozvu u starostu Štrby, ktorý na druhý deň zverejnil, že sa po stretnutí s ministrom Budajom rozhodol stiahnuť väčšinu kritizovaných stavebných plánov z rokovania miestneho zastupiteľstva. Verejnosť tento krok starostu ocenila.

Menej rýchlym sa ukázal byť zápas o zonáciu národných parkov. Minister s týmto cieľom vycestoval napr. na Muránsku planinu, kde sa stíšeniu ťažby dreva bránia miestni pracovníci štátnych Lesov SR, aj ďalšie záujmové skupiny. No zonácia Muránskej planiny je pre SR jednou z tých akútnych úloh, ktorú už dávnejšie monitoruje Európska komisia. Ohrozovanie biodiverzity v tejto lokalite (napr. hlucháň hôrny) , môže mať za následok infringement (s hroziacou miliónovou pokutou). Dá sa povedať, že je minútu pred dvanástou.
Ale iniciatíva J. Budaja na Muránskej planine dostala nečakaného kritika: proti zonácii vystúpil predseda NR SR Kollár. Minister ale upozornil na záväzok, plynúci z Programového vyhlásenia vlády, v ktorom je 50%-ná zonácia národných parkov explicitne uvedená.

Súčasne s tým Ján Budaj vyhlásil iniciatívu za environmentálne, sociálne a ekonomické povznesenie regiónu, nachádzajúceho sa v dotyku s Národným parkom Muránska planina. K tejto iniciatíve prizval aj predsedu NR SR Kollára (čo pán Kollár prijal). Pozvanie prijali aj ministri Milan Krajniak (minister práce a sociálnych vecí) a minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽANO), ako aj župan banskobystrického kraja pán Lunter a odborníci z SAV, STÚ aj ÚK.

Nové vedenie ministerstva sa od prvých dní zaoberalo aj protestami mimovládnych organizácií, ktoré sa zrodili pred voľbami, ako reakcia na postoje a rozhodnutia bývalého vedenia. Takou bola napr. veľká petícia za ochranu Morského oka, jazera, ktoré je súčasťou budúceho chráneného územia Vihorlat. V spolupráci s mimovládnym sektorom ministerstvo dokončilo prípravu nového územia ochrany tak, aby sa Morské oko ocitlo v piatom, tzn. najvyššom stupni ochrany. To ukončilo protesty ochranárov, plynúce z podozrení, že by sa brehy Morského oka mohli raz (pri nižšom stupni ochrany) zastavať.

Nové vedenie ministerstva dostalo do finále aj úsilie občianskeho združenia, presadzujúceho vyhlásenie chráneného územia Pralesy Slovenska (6 000 ha). Na pôde ministerstva je príprava ukončená a čaká sa už iba na vyjadrenia ministerstva pôdohospodárstva. Ďalším cieľom ministerstva v oblasti ochrany prírody a biodiverzity Slovenska, ktorý začína rozvíjať, je budúci prírodný park Podunajsko.
Zásadným programom ministerstva v oblasti ochrany prírody ostáva cieľ, aby sa existujúce národné parky povzniesli a prestali existovať iba na papieri. Popri týchto aktivitách vychádzal minister aj s ďalšími iniciatívami za ochranu biodiverzity (napr. legislatíva za ochranu prostredia včely, ktorá získala širokú podporu strán, aj odborníkov).

Pri rekapitulácii 100 dní vlády nemožno obísť úspech ministerstva pri návrhoch chránených území Natura 2000. Minister Ján Budaj uspel na vláde SR s návrhmi piatich takýchto vzácnych území. Za viaceré uveďme aspoň Sysľovské polia, kde ide najmä o ochranu dropa veľkého. Vyhlásením chráneného územia sa zlepšia jeho šance na prežitie, a súčasne sa zvýšia platby pôdohospodárom, aby na svojich poliach mohli osievať také plodiny, ktorých ošetrovanie a zber nebudú v kolízii s reprodukciou dropa. Veríme, že sa na Sysľovských poliach vytvoria dobré podmienky pre chránené biotopy, aj pre návštevníkov, schopných tzv. tichej turistiky.

Ministerstvo životného prostredia sa v prvých 100 dňoch riadilo zásadou, že ochrana biodiverzity je našou povinnosťou, aby sme našim potomkom odovzdali takú bohatú flóru a faunu Slovenska, akú sme kedysi dostali my, od našich predkov. Tou zásadou sa MŽP SR bude riadiť aj naďalej.

REŠTART odpadového hospodárstva

Minister Budaj konštatoval, že po skončení viac než desaťročia vlády R. Fica a jeho SMERu sa odpadové hospodárstvo SR ocitlo v slepej uličke. V separácii nepostupujeme tak, ako sme sľubovali Európskej únii. A ešte horšie sú naše výsledky v obmedzovaní skládkovania zmesového odpadu. Slovensko sa nezbavilo ani environmentálnych záťaží, ktorých tu ostalo cca 2 000. Navyše sa stalo spaľovňou cudzieho odpadu. A náš komunálny odpad? Ten často ukladáme nevytriedený do zeme, čím vytvárame riziká budúcich environmentálnych záťaží. V slovenských lesoch je bezpočet čiernych skládok, ktorých existenciu ale obce neoznamujú, pretože zákon je nastavený tak, že by potom na ne padla povinnosť zaplatiť ich odstránenie.
Bývalá vláda roky pchala hlavu do piesku pred požiadavkou EÚ, aby sme bezodkladne uzatvorili cca polovicu zemných skládok odpadu. Teraz hrozia pokuty, ale obce nie sú na taký krok vôbec pripravené. V nerovnováhe je aj systém separácie a zodpovednosti výrobcov. Ako sa ukázalo, nekvalitný bol aj zákon o zálohovaní PET fliaš, ktorého prijatím sa pred voľbami pýšili bývalí vládnuci. Minister Ján Budaj na krízu odpadového hospodárstva reagoval tým, že vytvoril na ministerstve niekoľko pracovných skupín, ktorých cieľom je obnoviť rovnováhu v odpadovom hospodárstve.
Za veľkú výzvu tohto roku označil minister separáciu bioodpadu. Hoci jej zavedenie bývalé vedenie štátu trestuhodne zanedbalo, minister chce urýchliť prípravu obcí a miest: „Bývalá vláda využila všetky odklady v EÚ, keďže sme neplnili záväzok separovať bioodpad. Viem, že vláda obce na separáciu nepripravila. Poďme ale i tak ukázať, že to dokážeme!“ – povedal J. Budaj.
Povinnosť zaviesť triedený zber biologických odpadov by mala byť splnená do 31. 12. 2023. Ministerstvo životného prostredia chce v zostávajúcich mesiacoch urobiť všetko, aby sa separácia bioodpadu rozbehla.

POKRAČOVANIE boja s korupciou, za slušný štát

Minister Ján Budaj sa hlási k svojmu dlhoročnému boju s odporcami demokracie, s korupciou a za slušný štát. Preto boli v uplynulých 100 dňoch odvolaní viacerí riaditelia príspevkových organizácií, vedúci pracovníci na ministerstve, alebo v štátnych podnikoch v jeho pôsobnosti. Po ich odvolaní začalo vo viacerých prípadoch vyšetrovanie NAKA. Napríklad vo veci zákonného a hospodárneho nakladania s financiami na SAŽP (Slovenská agentúra životného prostredia), alebo vo Vodohospodárskej výstavbe, š.p.. Vykonávajú sa aj audity a interné vyšetrovania chýb úradníkov ministerstva pri verejnom obstarávaní. V prípadoch, pri ktorých budú pochybenia súdmi potvrdené, ministerstvo bude od zodpovedných úradníkov vymáhať škody.
V duchu otvoreného vládnutia vykonáva Ministerstvo životného prostredia výberové konania nových pracovníkov, pričom miesto vo výberových komisiách majú aj predstavitelia mimovládneho sektora. Hoci to zákon zatiaľ nevyžaduje, začalo ministerstvo robiť na rôzne pozície v rezorte aj verejné vypočutia kandidátov. Napr. v rámci prebiehajúceho výberového konania na významnú pozíciu riaditeľa Štátnej ochrany prírody (ŠOP SR) sa uskutoční verejné vypočutie kandidátov 30. júla o 16. hod. v átriu sídelnej budovy.
Otvorenosť a nová komunikácia s verejnosťou bola za uplynulých 100 dní pôsobenia súčasného vedenia MŽP SR posilnená aj zriadením novej služby verejnosti - ZELENEJ LINKY. Vďaka spolupráci s doktorandmi príbuzných odborov na Slovenskej technickej univerzite a Univerzite Komenského môže ministerstvo životného prostredia ponúknuť verejnosti novú službu štátu - bezplatné nahlásenie envirokriminality, ale aj poskytovanie informácií o environmentálnej legislatíve a o problematike životného prostredia. Kancelária prvého kontaktu ZELENÁ LINKA funguje v dvoch smenách, každý pracovný deň.

LÍDROM zelenej politiky v rámci V4 sa stalo Slovensko

V období prvých 100 dní novej vlády SR pandémia COVID-19 šliapla na brzdu rozvoja európskych a medzinárodných aktivít (zrušené resp. preložené rokovania, podujatia, pracovné cesty, projekty a pod.).

Ale európska spolupráca sa na MŽP SR v sledovanom období nezastavila. Najviac rezonovala téma plánovania reštartu ekonomiky EÚ po korona kríze tak, aby v jej centre stála Európska zelená dohoda (EZD). EZD je strategický dokument, ktorého primárnym cieľom je zabezpečiť, aby do roku 2050 bola Európa klimaticky neutrálnym kontinentom. Tento cieľ sa dostal v súvislosti s nástupom pandémie Covid19 ešte viac do popredia : pokrízovú obnovu treba začať s akcentom na zelenú transformáciu hospodárstva. K plneniu EZD sa vo svojom programovom vyhlásení prihlásila aj nová vláda SR.

Zo strany MŽP SR došlo v tejto súvislosti k dôležitým krokom, napr. pripojenie sa ministra životného prostredia k výzve enviroministrov 19 členských štátov EÚ vyzývajúcich k zelenej obnove a odobrenie tohto kroku aj vládou SR. Minister Budaj sa tak stal jediným ministrom životného prostredia v regióne V4, ktorý Európsku zelenú dohodu nevníma ako prekážku, ale ako príležitosť na vybudovanie udržateľnejšej a zelenšej budúcnosti.

Minister o zelenej obnove v intenciách Európskej zelenej dohody diskutoval na domácej pôde (napr. v diskusii organizovanej Euractivom 9.6.2020) i v medzinárodnom priestore (pozri online diskusia s V4 partnermi + Bulharskom a Rumunskom 18.6.2020) najmä z pohľadu zmeny klímy a obehového hospodárstva.
Téma zelenej obnovy bola hlavným bodom diskusie všetkých ministrov EÚ pre životné prostredie na neformálnej ministerskej videokonferencii 23.6.2020. Záujem, aký vyvolal aktívny nástup nového vedenia MŽP SR sa odzrkadlil aj v záujme zahraničných diplomatov, ktorých mal nový minister česť prijať na ministerstve. Napríklad veľvyslankyňu Rakúskej republiky Margit Bruck-Friedrich, veľvyslanca Spojeného kráľovstva Andrewa Gartha, veľvyslanca Francúzskej republiky Christopha Léonzi, veľvyslankyňu USA Bridget Brink, atď. Viaceré bilaterálne rokovania majú šancu vyústiť do nových foriem spolupráce (napr. s Francúzskom v podobe Memoranda o spolupráci v oblasti partnerstva národných parkov.)
Pôsobenie ministerstva životného prostredia v uplynulých 100 dňoch prispelo k tomu, že sa Slovenská republika dostala do pozornosti ako štát, ktorý prežíva svoj veľký post-ficovský (anti-korupčný) reštart a súčasne sa stala jedným z lídrov post-Covidovej zelenej obnovy.

COVID-19: využitá šanca vyzdvihnúť hodnotu prírody

Pri rekapitulácii 100 dní nemožno obísť fakt, že aktivity Ministerstva životného prostredia sa diali v  podmienkach pandémie COVID-19. Kvôli tomu muselo Ministerstvo navrhnúť sériu zákonných opatrení, reagujúcich na vyhlásenie mimoriadneho stavu.
Odložili sa ním niektoré povinnosti v regulačnej pôsobnosti ministerstva, ktorých vykonávanie znemožnili obmedzenia, vyplývajúce z  mimoriadneho stavu. Tieto opatrenia ministerstvo vykonalo tak, aby nemali negatívny dopad na ochranu životného prostredia. V súčasnosti už väčšina z nich stratila platnosť. Zostala už iba novela zákona prerušujúca procesy EIA, keďže na tých by sa v dobe mimoriadneho stavu nemohla zúčastňovať verejnosť (zákaz verejných zhromaždení). Návrat k pôvodnému procesu EIA sa udeje v rámci práve do NRSR predloženého balíka COVID-zákonov (tzv. „kilečko“). Týmto sa ukončí platnosť dočasných legislatívnych opatrení Ministerstva kvôli pandémii.
Obdobie pandémie COVID-19 vzalo nové vedenie ministerstva nie iba ako prekážku, ale aj ako šancu:

1. kvôli tomu, že príroda v okolí miest a v turistických zónach bola počas pandémie atakovaná ešte oveľa viac, ako obvykle. Preto minister Ján Budaj využil každú možnosť varovať pred znečisťovaním prírodného prostredia.

2. minister sa rozhodol využiť pandémiu aj na zvýšenie senzibility verejnosti na otázky verejného zdravia, kvality prostredia a významu prírody pre nás život. COVID-19 bol využitou príležitosťou, ako dostať tému ochrany prírody do popredia. To, že záujem sa skutočne zvýšil, dokazuje nárast návštevnosti oficiálnej webovej stránky Ministerstva životného prostredia, ako aj zvýšená frekvencia „zelených tém“ v médiách. Začali mať - konečne - všade zelenú.

NEXT GENERATION - environmentálny a digitálny most do 21. storočia

Slovensku vnucovali politici doteraz iba šancu dobiehať oneskorenú industrializáciu. Ale rok 2020 a nástup novej politickej garnitúry otvoril otázku, či to stačí? Ministerstvo životného prostredia v diskurze o post-Covidovej ére na ňu odpovedalo: nestačí! Žiadalo presadzovať záujem o nové technológie, kvalitné vzdelávanie, o digitalizáciu a očistenie krajiny.

V nadväznosti na predstavenie Plánu obnovy EÚ obsahujúceho návrh nového posilneného dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027 (Viacročný finančný rámec) ako i nového Nástroja EÚ „NEXT GENERATION“ sa MŽP SR aktívne zapája do európskej diskusie, pričom sme na strane požiadavky pridať na tempe v oblasti zelených zmien, aj ochrany klímy.
Minister na úrovni vlády, štátny tajomník na úrovni Strategickej komisie MZVEZ SR pre európske záležitosti pozorne sledujú, aký podiel z európskych peňazí bude vyčlenený na environmentálne ciele a či sa bude dbať, aby obnova EÚ po pandémií bola v súlade so zelenou transformáciou.

Razantné pristúpenie ministra Slovenskej republiky k iniciatíve 19 ministrov najvyspelejších štátov EÚ zlepšilo medzinárodné pozície SR ako modernej a inovujúcej krajiny. Dnes preto Slovenská republika, aj ministerstvo životného prostredia stoja pred jedinečnou šancou: zúčastniť sa na pláne „zelenej a digitálnej hospodárskej obnovy“ (NEXT GENERATION EU), vďaka ktorej Slovensko získa šancu vstúpiť do 21.storočia.