hlavná stránka
ikona InstagramInstagram | ikona FacebookFacebook | ikona hľadaťVyhľadávanie | iconEnglish
ZELENÁ LINKA: 0800 144 440 - pracovné dni od 8:00 do 18:00 |

V období 2014-2020 sa riešilo až 128 lokalít s rizikom svahového zosuvu

ilustračný obrázok

Vláda dnes vzala na vedomie Správu o plnení Programu prevencie a manažmentu zosuvných rizík (2014 – 2020), ktorú pripravilo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) v spolupráci so Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ). Program si za kľúčový cieľ stanovil znížiť zosuvné riziko na životy ľudí, majetok a životné prostredie a zamedziť degradácii prírodného prostredia, ekosystémov a ich zložiek. Úlohy na obdobie rokov 2014 - 2020 boli splnené, respektíve ich plnenie pokračuje predovšetkým v rámci Operačného projektu Kvalita životného prostredia (OP KŽP).

Program prevencie a manažmentu zosuvných rizík (2014 – 2020) odporučil 84 lokalít na realizáciu inžiniersko-geologického prieskumu a následnú sanáciu. Ďalších 44 lokalít s havarijnými zosuvmi navrhol na sanáciu geologického prostredia. 11 geologických úloh sa financovalo zo zdrojov štátneho rozpočtu v celkovej sume takmer 7 mil. eur. Až v 31 prípadoch bolo potrebné vykonať záchranné práce počas mimoriadnej situácie, financovali sa z rezervy vlády SR .

Geologické úlohy sa v rámci programu v prvom rade zamerali na zistenie príčin vzniku a vývoja svahových pohybov. Na základe prvotných zistení sa navrhli a realizovali sanácie svahových deformácií tak, aby sa územie stabilizovalo, alebo sa minimalizovalo ohrozenie života, zdravia, majetku a životného prostredia. Na niektorých lokalitách sa vykonali okamžité protihavarijné opatrenia. Ide najmä o sanáciu havarijného zosuvu v obci Banka pri Piešťanoch, v obci Nižná Myšľa, či Svätý Anton.

Najsledovanejšou geologickou prácou bola sanácia skalného brala Strečno. Vykonala sa v rokoch 2016-2017. Zabezpečila sa stabilita 28 vybraných častí brala, pretože predstavovali riziko pre účastníkov cestnej dopravy. Najkritickejšiu časť skalného brala v súčasnosti monitoruje ŠGÚDŠ. Finančné náklady sanácie predstavovali 1 244 368,20 eur.
Zrealizovanú sanáciu časti skalného brala možno považovať za čiastkovú sanáciu. Odborníci za efektívne riešenie na eliminovanie hroziaceho nebezpečenstva považujú vybudovanie ochrannej galérie po sanácii skalnej steny.