hlavná stránka
ikona InstagramInstagram | ikona FacebookFacebook | ikona hľadaťVyhľadávanie | iconEnglish

Svetový deň divej prírody sa zameria na lesy, ľudí a ich živobytie

ilustračný obrázok

Zvyšovať povedomie o ochrane voľne žijúcich živočíchoch a rastúcich rastlín, ich benefitoch pre krajinu, ľudí, ale aj upozorňovať na dôležitosť boja proti nelegálnemu obchodovaniu s nimi. To je hlavným cieľom Svetového dňa divej prírody, ktorý si pripomíname 3. marca. Práve v tento deň v roku 1973 Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov podpísalo Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES).

 

Motto Svetového dňa divej prírody „Lesy a živobytie: Zachovajme ľudí a planétu“ podčiarkuje kľúčovú úlohu lesov, lesných druhov a ekosystémových služieb pri zachovávaní živobytia stoviek miliónov ľudí na celom svete. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR považuje ochranu lesov a národných parkov za svoju prioritu. Envirorezort preto pripravil legislatívnu úpravu, ktorou chce zabrániť devastácií chránených území, nastaviť jasné pravidlá v národných parkoch, ako aj umožniť návrat tradičného farmárčenia a podporiť mäkký turizmus, ktorý vytvorí pracovné miesta a príjmy domácich obyvateľov.

Pôvodné obyvateľstvo spravuje v súčasnosti približne 28 % svetového povrchu pevniny, vrátane ekologicky najhodnotnejších lesov na našej planéte. V zalesnených oblastiach alebo v ich susedstve žije po celom svete 200 až 350 miliónov ľudí, ktorí sa spoliehajú na rôzne ekosystémové služby, poskytované lesmi a lesnými druhmi. Vďaka nim si ľudia zabezpečujú svoje základné potreby, teda potraviny, prístrešia, energie a lieky. Úloha ekosystémov je v globálnom kontexte nenahraditeľná z hľadiska zmiernenia dôsledkov zmeny klímy, adaptácie na ňu, zadržiavania vody v krajine, či ďalších prínosov pre zdravé životné prostredie.

Podľa slov ministra životného prostredia Jána Budaja sú lesy, lesné druhy a živobytie, ktoré od nich závisí, v centre mnohých celosvetových kríz, ktorým v súčasnosti čelíme. Ide nielen o zmenu klímy, stratu biodiverzity, ale aj o  zdravotné, sociálne a ekonomické dopady pandémie COVID-19: „Slovensko má jedinečné prírodné bohatstvo, ktoré musíme chrániť ako súčasť globálnej biodiverzity a prostredia, na ktorého zdraví stojí naše prežitie ako ľudského druhu,“ zdôraznil minister Budaj.