Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy Zeme

16. September je svetový deň venovaný ochrane ozónovej vrstvy Zeme. Tento deň je príležitosťou, aby si ľudstvo uvedomilo význam ozónovej vrstvy Zeme, tvoriacej štít pred nebezpečným ultrafialovým žiarením a nevyhnutnosť jej ochrany. Ozónová vrstva sa vyskytuje vo výške 10 až 50 kilometrov nad povrchom Zeme. Ozón vo vrstve, ak by sa skoncentroval, by predstavoval "obal" s  hrúbkou tri milimetre.

Tento deň sa oslavuje od  roku 1994 kedy bol ustanovený Valným zhromaždením OSN, zároveň sa v tento deň pripomína podpísanie Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu (16. september 1987), ktorý je vykonávajúcim protokolom Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a obsahuje praktické regulačné opatrenia, týkajúce sa výroby a zaobchádzania s látkami, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu Zeme. 

Ozón (O3) pohlcuje v stratosfére ultrafialové žiarenie typu C a znižuje negatívny vplyv ultrafialového žiarenia B. Tam, kde je ozónová vrstva narušená (znížená koncentrácia ozónu pomenovaná ako ozónová diera), dochádza k zvýšenému prieniku ultrafialového žiarenia zemskému povrchu, čo vážne ohrozuje zdravie človeka (zvýšený výskyt rakoviny kože či zápal očných spojiviek), negatívne pôsobí aj na ekosystémy (znížený rast zelených rastlín, narúša potravinový reťazec v oceánoch).
Hlavnou príčinou poškodenia ozónovej vrstvy tzn. vzniku ozónovej diery, došlo v súvislosti rozšírením používania halogénovaných fluórovaných organických zlúčenín najmä freónov, ktoré mali široké využitie predovšetkým ako chladiace médium v chladiacich a klimatizačných systémoch a nosné plyny v sprejoch.

Jedným z najvážnejších problémom, ktorým ľudstvo muselo čeliť na konci 20. storočia, bolo poškodzovanie ozónovej vrstvy, ktorá chráni Zem pred škodlivým ultrafialovým žiarením z vesmíru. Medzinárodné spoločenstvo zmluvne pristúpilo na pôde OSN k určitým spoločným krokom, ktoré by viedli k eliminácii deštrukcie stratosférického ozónu a odvráteniu hroziacej ekologickej katastrofy. Na stretnutí vo Viedni bol 22. marca 1985 prijatý Viedenský Dohovor o ochrane ozónovej vrstvy (ďalej len „Viedenský dohovor“), ktorý bol východiskovým dokumentom pri ďalšom riešení tohto globálneho problému. Nadväzne naň bol 16. septembra 1987 prijatý vykonávací protokol, Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (ďalej len „Montrealský protokol“). Tento dokument ustanovil podmienky a regulačné opatrenia vedúce k postupnému vylúčeniu spotreby a výroby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu.