Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Envirorezort pripravuje Lex Žitný ostrov. Historicky prvý zákon o chránených vodohospodárskych oblastiach

Sólymos: Ochrane vody roky chýba komplexný prístup. Je najvyšší čas to zmeniť

Zákon zjednotí postup všetkých rezortov pri ochrane strategických území zaisťujúcich vodu pre obyvateľov krajiny. Lex Žitný ostrov vytvorí priestor pre trojrezortné kontroly, zvýši pokuty a zefektívni informovanosť verejnosti o kvalite najvzácnejšieho prírodného zdroja – vody.

Ministerstvo životného prostredia dnes predstavilo práce na takzvanom Lex Žitný ostrov, na zákone o chránených vodohospodárskych oblastiach. Ide o historicky prvý zákon určený výlučne na ochranu desiatich najvzácnejších oblastí, v ktorých sa nachádzajú najväčšie zásoby podzemných vôd na Slovensku. Zákon je pomenovaný po najvýznamnejšom z nich - Žitnom ostrove. No platí aj pre ďalších deväť chránených vodohospodárskych oblastí. „Ochrana toho najvzácnejšieho, čo na Slovensku máme si vyžaduje jasné pravidlá, dlhodobé a predovšetkým odborné riešenie. Musí sa týkať všetkých relevantných rezortov – životného prostredia, pôdohospodárstva a zdravotníctva. Platiť má ako pre Žitný ostrov, tak aj pre ostatné významné vodárenské oblasti,“ vyhlásil minister životného prostredia László Sólymos.

Lex Žitný ostrov zjednotí postup všetkých štátnych inštitúcií v chránených vodohospodárskych oblastiach. Na jednom mieste určí pravidlá na predchádzanie znečistenia a zavedie spoločné „trojrezortné“ kontroly. „ Práve Lex Žitný ostrov zaistí maximálnu dôslednosť kontrol. Odstráni kompetenčné nejasnosti či výkladové nepresnosti. Prirodzene, je nevyhnutné sprísniť aj sankcie, ak niekto pravidlá poruší,“ pokračuje László Sólymos.

Nová legislatíva plánuje zmeniť súčasnú prax, kedy možných znečisťovateľov kontroluje napríklad Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá patrí pod envirorezort. No na používanie agrochémie dohliadala iná rezortná organizácia ministerstva pôdohospodárstva. Dohľad nad dodávkou pitnej vody realizujú úrady verejného zdravotníctva. A monitoring podzemných vôd zaisťujú rezortné organizácie ministerstva životného prostredia. Podľa Sólymosa ochrana najvzácnejších lokalít v 21. storočí potrebuje jeden komplexný prístup.

So zefektívnením kontrol ministerstvo chce zvýšiť aj sankcie. Súčasná výška pokút je podľa envirorezortu nedostatočná. Spodnú hranicu pokút v kompetencii ministerstva životného prostredia dnes tvorí suma 99 eur. Tá by sa mala výrazne zvýšiť. Ministerstvo životného prostredia SR zároveň plánuje posilniť spoluprácu s environmentálnou políciu Prezídia Policajného zboru.

Lex Žitný ostrov zaistí aj transparentné informovanie verejnosti. Ministerstvo pravidelne zverejní správu o hodnotení kvality vôd na svojom webovom sídle. Rovnako bude nevyhnutné prepojiť aj informačné systémy envirorezortu a rezortu zdravotníctva.

Na prvých opatreniach pre zefektívnenie ochrany vody pracoval envirorezort už počas minulého roka. Prostredníctvom novely zákona o vodách získa ministerstvo kompetencie pri dohľade nad agrochémiou v chránených vodohospodárskych oblastiach. Zároveň rezort posilňuje ochranu vôd pred dusičnanmi, ktoré predstavujú porovnateľné riziko ako pesticídy. Do životného prostredia sa dusičnany dostávajú aj vďaka nesprávnemu zaobchádzaniu s odpadovými vodami v žumpách. Vodný zákon nadobudne účinnosť už 15. marca 2018.

Okrem legislatívnych zmien ministerstvo pripravilo aj ďalšie konkrétne kroky. Zmodernizuje svoje monitorovacie kapacity. Celková investícia sa odhaduje na 10 miliónov eur. Priamo na Žitnom ostrove sa zrekonštruuje celkovo 12 objektov. Zároveň ministerstvo pripravilo výzvu na podporu budovania kanalizácií v chránených vodohospodárskych oblastiach. V prvom kole pôjde o sumu 17 miliónov eur, neskôr sa zvýši.

Na Slovensku je v súčasnosti 10 chránených vodohospodárskych oblastí. Žitný ostrov, Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch), Vihorlat.