Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

 

Poloniny opäť zabojujú o prestížne európske ocenenie

Národný park Poloniny chce obhájiť prestížne medzinárodné ocenenie – Európsky diplom Rady Európy pre chránené územie. Prvýkrát bol Poloninám udelený pred 19 rokmi

Je najvýchodnejším slovenským národným parkom. Miestom, ktoré spája slovenskú, poľskú a ukrajinskú hranicu. Jeho pýchou sú karpatské bukové pralesy – človekom nenarušené lesy. Spoločne s priľahlým chráneným územím Poľska a Ukrajiny patrí do siete jedinečných biosférických rezervácií pod názvom Medzinárodná biosférická rezervácia Východné Karpaty. Reč je Národnom parku Poloniny, kde sa koncom augusta uskutočnila hodnotiaca misia s cieľom udržať si prestížne ocenenie – Európsky diplom ďalších päť rokov.

Program misie pripravila Štátna ochrana prírody SR – Správa Národného parku Poloniny so sídlom v Stakčíne spoločne s odborníkmi ministerstva životného prostredia, ktorí sa jej aj aktívne zúčastnili. Jej súčasťou bol aj nezávislý expert Rady Európy prof. Michael Usher, držiteľ radu britského impéria a člena Škótskej kráľovskej vedeckej spoločnosti v Edinburgu. Členovia misie navštívili Národnú prírodnú rezerváciu Havešová, Starinskú a Uličskú dolinu, drevený kostolík v obci Topoľa. Stretli sa aj so zástupcami samospráv a neštátnych lesných spoločenstiev.

Hodnotiacu správu z misie v októbri predloží nezávislý expert Sekretariátu Rady Európy. Tá bude predmetom diskusie na budúcoročnom zasadnutí skupiny expertov pre Európsky diplom a následne na zasadnutí Stáleho výboru Bernského dohovoru. V správe expert odporučí obnovenie alebo neobnovenie Európskeho diplomu, a ak je to relevantné, pripraví aj návrh odporúčania Výboru ministrov.

Európsky diplom pre chránené územia udeľuje Výbor ministrov Rady Európy v Štrasburgu. Územie, ktoré sa usiluje získať Európsky diplom, musí spĺňať základné kritériá, napríklad mimoriadne prírodné hodnoty (biologická a krajinná rozmanitosť). Ďalšie podmienky a odporúčania sú zahrnuté do príslušnej rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy.

Ako členský štát Rady Európy sa Slovenská republika postupne zapájala do aktivít a oboznámila sa s možnosťou uchádzať sa o získanie tohto ocenenia. Národný park Poloniny bol navrhnutý z hľadiska jeho výnimočných prírodných hodnôt na rozhraní východno- a západno-karpatskej fauny a flóry a spoločnej hranice s Poľskom a Ukrajinou.

Národný park Poloniny má rozlohu takmer 30 tisíc hektárov. Jeho súčasťou je najznámejší a svojou rozlohou na Slovensku najväčší prales Stužica-Bukovské vrchy. Spolu s Havešovou, Rožkom, Vihorlatom (v rámci Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat) a ďalšími 6 lokalitami v susednej Ukrajine bol v roku 2007 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Lokalita bola v roku 2011 rozšírená o najcennejšie zvyšky prírodných bukových lesov v Nemecku a v roku 2017 o ďalších 63 lokalít v 10 krajinách. Národný park je jedným z najvýznamnejších území v strednej Európe s výskytom