Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

 

V Miškovci rokovali ministri životného prostredia ôsmich krajín EÚ

K hlavným témam patrila podpora obehového hospodárstva, prispôsobenie sa na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a prevencia proti šíreniu nepôvodných druhov rastlín a živočíchov

V maďarskom Miškovci sa dnes uskutočnilo rokovanie ministrov životného prostredia Vyšehradskej štvorky rozšírené o Bulharsko, Chorvátsko, Rumunsko a Slovinsko. Za Slovensko sa ho zúčastnil šéf envirorezortu László Sólymos a štátny tajomník Norbert Kurilla.

Nový typ ekonomiky, zelené alebo obehové hospodárstvo, predstavuje príležitosť ako dosiahnuť zdravý rozvoj spoločnosti. Vytvára priestor pre nové investície, inovácie a pracovné miesta, ktoré nebudú na úkor životného prostredia. Minister László Sólymos na stretnutí zdôraznil dôležitosť začleniť obehovú ekonomiku do národných programov jednotlivých krajín Únie a jej postupnom uplatňovaní v sektoroch hospodárstva, dopravy a poľnohospodárstva. „Obehové hospodárstvo je potrebné chápať ako súčasť ekologického hospodárstva a trvalo udržateľného rozvoja, kde každý má svoje vlastné povinnosti,“ povedal minister László Sólymos.

Dôležitým nástrojom v boji proti klimatickej zmene je aj udržateľné hospodárenie s lesmi. Les má prirodzenú schopnosť na jednej strane produkovať kyslík a na strane druhej zachytávať a viazať emisie. Emisie v sektore mimo systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov, teda v doprave, budovách, pôdohospodárstve a odpadoch musí do roku 2030 Európska únia zredukovať o 30 % v porovnaní s rokom 2005. Ministri rokovali aj o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 (tzv. nariadenie o LULUCF).

Delegácie zúčastnených krajín diskutovali aj o aktuálne pripravovanom regionálnom zozname inváznych druhov živočíchov a rastlín. Tie v prírode spôsobujú hospodárske škody, ohrozujú zdravie obyvateľov a pôvodné druhy. László Sólymos preto privítal iniciatívu Maďarska na širšiu spoluprácu krajín Vyšehradskej štvorky a krajín Bulharska, Chorvátska, Rumunska a Slovinska pri zaraďovaní ďalších inváznych druhov do regionálneho zoznamu.