Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

 

Envirorezort nesúhlasí s ministerstvom pôdohospodárstva, že treba pokračovať v doterajšom spôsobe hospodárenia v chránených územiach

Ministerstvo životného prostredia sa o odpovedi na svoje septembrové memorandum dozvedelo zatiaľ len z médií

Odpoveď na memorandum o lesoch z dielne envirorezortu prišla po dvoch mesiacoch. Zatiaľ len cez média a nie oficiálnou cestou. No už teraz je evidentné, že v niektorých bodoch je pohľad oboch rezortov výrazne vzdialený. A čaká nás dlhá cesta. No výsledok, teda posilnenie ochrany naši lesov za to určite strojí.

Na rezorte životného prostredia nedisponujeme oficiálnym znením odpovede na memorandum, ktoré minister v septembri odovzdal na agrorezorte. Môžeme sa vyjadriť len k medializovanej odpovedi ministerstva pôdohospodárstva.
Už na prvé čítanie nás v memorande z dielne agrorezortu zarazilo tvrdenie, že „pre zachovanie (lesov, vrátane chránených území) je vhodné pokračovať v doterajšej starostlivosti a spôsobe hospodárenia.“ Inými slovami – nemeniť nič.

Nestotožňujeme sa s názorom, že doterajšia starostlivosť o lesy najmä v chránených územiach by sa nemala meniť. Presne naopak. Preto aj ministerstvo životného prostredia v septembri otvorilo na agrorezorte diskusiu, ktorej cieľom je posilniť ochranu našich najvzácnejších lokalít, nadradiť v nich záujmy ochrany prírody nad ťažbu dreva.

Septembrový návrh memoranda z dielne ministerstva životného prostredia má jeden základný kameň. A to predpoklad, že v najvzácnejších chránených oblastiach je aspekt ochrany prírody nadradený ekonomickým záujmom, ktoré sú spojené s ťažbou dreva. Práve memorandum envirorezortu predpokladá využívanie vzácnych lokalít, napr. na rozvoj ekoturizmu. Chce posilniť rozvoj regiónov na prísnom rešpektovaní prírodného bohatstva krajiny. A predovšetkým na využívaní ďalších ekosystémových služieb, ktoré les zaisťuje.

V oblasti zonácií národných parkov, vnímame postoj ministerstva pôdohospodárstva ako prísľub konštruktívneho prístupu k ich vyhlasovaniu. Tak ako v Tatranskom národnom parku, tak i napríklad pri Karpatských bukových pralesoch sú práve lesy v správe agrorezortu rozhodujúcim faktorom. Odpoveď pôdohospodárov tak vnímame ako signál, že lesy v správe agrorezortu sa stanú konštruktívnym spojencom pri vyhlasovaní zonácií. Obzvlášť aktuálne je to pri Karpatských bukových pralesoch. Rozšírenie bezzásahového územia je predovšetkým závislé na dohode so štátnymi lesmi v správe agrorezortu a rezortu obrany.