Vytlačiť Poslať stránku

L.Sólymos: Z rozhodnutia Trumpa odstúpiť od Parížskej dohody som sklamaný

Podľa ministra životného prostredia musí byť teraz Európska únia lídrom v boji proti klimatickej zmene

Minister životného prostredia László Sólymos je sklamaný z rozhodnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý rozhodol o odstúpení USA od Parížskej dohody o zmene klímy. Sólymos považuje zmenu klímy za dôležitú globálnu otázku, ktorá sa týka každého z nás. Na ťahu je teraz podľa neho Európska únia, ktorá sa musí byť spolu s Čínou a Indiou lídrom svetového spoločenstva v boji proti klimatickej zmene.

„Rozhodnutie prezidenta Trumpa považujem za sebecké a som z neho veľmi sklamaný. Ukázalo sa, že ekonomické záujmy v tomto prípade prevážili nad racionálnymi a odbornými argumentmi, na ktorých bola Parížska dohoda postavená,“reagoval na Trumpov krok minister životného prostredia László Sólymos. Odstúpenie podľa neho znamená krok späť v boji proti klimatickej zmene. Zároveň vyjadril súhlas s tvrdením generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa o tom, že zmena klímy je nepopierateľná a nezadržateľná a že riešenie klimatických zmien nám ponúka len možnosti, ktoré nemajú alternatívu. „Bez stávky na ekologické riešenia nás čaká šedivá budúcnosť,“ zacitoval slová šéfa OSN.

Sólymos považuje teóriu Trumpovej administratívy o tom, že regulácia v oblasti pôsobenia niektorých firiem znečisťujúcich ovzdušie poškodzuje americkú ekonomiku za nesprávnu. „Žijeme v dobe, kedy sú dôkazy o tom, ktoré faktory majú vplyv na globálne otepľovanie nezvratné. Zmena klímy je dôležitou otázkou a týka sa každého z nás,“ doplnil minister. Ako ďalej dodal, po odstúpení USA od dohody leží teraz väčší diel zodpovednosti na Európskej únii, ktorá musí viesť spolu s Čínou a Indiou proces plnenia záväzkov, ku ktorým sa v Parížskej dohode zaviazali a reálne začať bojovať proti klimatickej zmene.

Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015 konsenzom 196 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. V rokovaniach aj Slovensko zohralo významnú úlohu. Nasledovali národné ratifikačné procesy. Cieľom dohody je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o maximálne 2 °C a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, len o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V druhej polovici 21. storočia by sa mala dosiahnuť uhlíková neutralita, teda by sa malo vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť.