hlavná stránka
ikona InstagramInstagram | ikona FacebookFacebook | ikona hľadaťVyhľadávanie | iconEnglish

Minister László Sólymos predstavil priority envirorezortu

Nadviazať na úspešné predsedníctvo Slovenska v Rade Európskej únie za oblasť životného prostredia a podporovať projekty, ktorých cieľom je zelenšie a čistejšie Slovensko. To je ambíciou Ministerstva životného prostredia SR na tento rok. Jeho priority dnes predstavil šéf envirorezotu László Sólymos spoločne so štátnym tajomníkom Norbertom Kurillom.

„Keď sa ľudstvo prvýkrát začalo zaoberať ekológiou, tak hlavnou myšlienkou bola ochrana prírody pred činnosťou človeka. Dnes je situácia ešte vážnejšia. Ochrana životného prostredia už je aj ochrana človeka a jeho zdravia pred činnosťou človeka“, povedal minister. Podotkol, že v tomto duchu sa nieslo predsedníctvo v Rade EÚ a ponesú sa i najbližšie priority slovenského envirorezortu. 

Štátny tajomník za najväčší úspech predsedníctva označil ratifikáciu Parížskej dohody na národnej aj celoeurópskej úrovni. „Najväčšou lekciou zase bolo poznanie, že Slovensko má zastaranú environmentálnu politiku. Nielenže nereflektuje na aktuálnu situáciu, ale ani neodráža fakt, že ochrana životného prostredia nie je brzdou pre hospodársky rozvoj,“ podotkol. Ministerstvo preto pripraví novú modernú environmentálnu stratégiu, ktorú do konca roka predloží vláde.

PRIORITY PRE NAJBLIŽŠIE OBDOBIE

ODPADY
Kľúčovou úlohou je zvyšovať objem vytriedeného a recyklovaného odpadu, a tým znižovať ukladanie komunálneho odpadu na skládky. MŽP preto pripravuje nový zákon o poplatkoch za uloženie odpadov, keďže Slovensko má jeden z najnižších poplatkov v Európskej únii. V súčasnosti sa pohybuje medzi 4,98 a 9,96 eur, skládkovanie preto musí zdražieť.
Ministerstvo vyhlási o niekoľko dní verejné obstarávanie na nový informačný systém odpadového hospodárstva. Vďaka nemu budú mať štátna správa, samospráva a podnikatelia pôsobiaci v odpadovom hospodárstve ako aj verejnosť komplexný prístup k údajom o vzniku a nakladaní s odpadom, o recyklačných a spaľovacích zariadeniach, ale aj o skládkach odpadov a zberných dvoroch.

KLÍMA A OVZDUŠIE
MŽP pripraví novelu zákona o ovzduší, keďže sa do slovenskej legislatívy musia zapracovať opatrenia na zníženie emisných stropov pre oxidy dusíka (tie vznikajú najmä v doprave spaľovaním dieselových motorov), oxidy síry a amoniaku (vznikajú predovšetkým poľnohospodárskou činnosťou).

Novela zákona o obchodovaní s emisiami zase zavedie elektronické nahlasovanie správ a údajov pre tých prevádzkovateľov, ktorí sú zahrnutí do systému obchodovania s emisnými kvótami. Uvažuje sa aj nad rozšírením projektov, na ktoré poskytuje Environmentálny fond dotácie z predaja kvót na aukciách.

OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY

Hlavnou prioritou v tejto oblasti je predovšetkým zásadný posun v zonácii Tatranského národného parku. S konkrétnym návrhom zonácie TANAP-u pracuje Štátna ochrana prírody SR, Správa Tatranského národného parku. Ku komplikovaným a časovo veľmi náročným krokom patria rokovania s vlastníkmi o náhrade za obhospodarovanie pozemkov.

ENVIRONMENTÁLNE ZÁŤAŽE

V súčasnosti je v Informačnom systéme environmentálnych záťaží evidovaných 1758 lokalít, z toho potvrdených je 298. Na ich riešenie je do roku 2021 potrebných 210 miliónov eur. Slovensko môže na tento účel čerpať eurofondy vo výške 180 miliónov eur.

Na sanáciu osemnástich lokalít je už v procese verejné obstarávanie. Medzi lokality s najvyššou prioritou patrí skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni, sanácia gudrónových jám v obci Predajná, ale aj Calex Zlaté Moravce, rušňové depá v Nových Zámkoch, Komárne, Štúrove, Prešove, Vrútkach a v ďalších mestách. MŽP bude pokračovať aj v prieskume environmentálnych záťaží na 53 lokalitách a v monitoringu ďalších.

PROTIPOVODŇOVÉ OPATRENIA
Ministerstvo plánuje riešiť protipovodňovú ochranu Banskej Bystrice, ktorú bude financovať z európskych fondov. Protipovodňové opatrenia majú pokračovať aj v Prešove a Košiciach. Pripravuje rekonštrukciu protipovodňových ochranných hrádzí na rieke Nitra (Mlynárce – Čakajovce a Čakajovce – Koniarovce). Prevažne z Nórskeho finančného mechanizmu by sa mali financovať opatrenia, ktoré majú znížiť riziko povodní na hornej Nitre.

ENVIRONMENTÁLNY FOND

Na zelené projekty samospráv je z envirofondu vyčlenených 20 miliónov eur. Financie budú smerovať napríklad na budovanie verejných vodovodov, kanalizácií, čistiarní odpadových vôd či budovania zberných dvorov s cieľom podporiť triedenie odpadov v obciach. Na zatepľovanie verejných budov, ako sú materské a základné školy, obecné úrady, kultúrne domy a domy sociálnych služieb je k dispozícii 10 miliónov eur. Ďalšie 4 milióny eur pôjdu samosprávam na likvidáciu nelegálnych skládok.

Odbor komunikácie