Vytlačiť Poslať stránku

Uplynulo 69 rokov odkedy prehralo nielen životné prostredie

Víťazný február 1948 predstavoval veľkú prehru aj pre životné prostredie na Slovensku. Bývalý režim podriadil „plneniu plánu na viac ako 100 percent“ všetko. A jednou z obetí budovania komunizmu je tak aj naša príroda.

„Je 28 rokov od pádu socializmu. A v životnom prostredí pred sebou stále tlačíme dedičstvo,“ vyhlásil minister životného prostredia László Sólymos.

Masívne budovanie priemyslu, nezodpovedné zaobchádzanie so škodlivým odpadom, ale aj neinformovanosť o zlých pracovných podmienkach boli obrovskou záťažou pre životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Nechýbali prípady, keď sa obyvateľstvo o nebezpečných haváriách vôbec nedozvedelo.

„Najznámejší príklad priniesol rok 1986. V dôsledku zamlčiavania informácií o havárii v Černobyle boli postihnutí tak odporcovia vtedajšieho režimu, ako aj jeho podporovatelia,“ pridáva sa František Neupauer, riaditeľ sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa.

Na druhej strane éra socializmu dokázala, že ani ekonomika postavená na absolútnej bezohľadnosti k životnému prostrediu automaticky nemusí byť úspešná. Práve to možno pokladať za jeden zo silných argumentov k prechodu na zelené obehové hospodárstvo.Na systém, kedy ekonomický rast nejde na úkor životného prostredia, ale naopak, idú ruka v ruke.

No ani úsilie, aby sme sa environmentálnym záťažiam v budúcnosti vyhli, neznamená, že dedičstvo minulosti netreba riešiť. Ministerstvo životného prostredia aktuálne pracuje na riešení desiatok záťaží z doby budovania socializmu či éry krátko po roku 1989. K tým s vysokou prioritou patria napríklad bývalá skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni, bývalý areál Calexu v Zlatých Moravciach, skládka priemyselného odpadu v Dolnom Kubíne (Široká), odkaliská v obci Poproč – Petrova dolina, ale aj základne po bývalej Sovietskej armáde na Sliači a rôzne rušňové depá.

Koncom minulého roka rezort životného prostredia prevzal zodpovednosť aj za odstránenie ďalších skládok priemyselných odpadov, a to konkrétne v Ružinove – lokalita Čierny les, v Myjave – skládka galvanických kalov Holičov vrch a v Komárne – lokalita Harčáš. Sanovať sa budú tiež gudrónové jamy v obci Predajná na Horehroní.
V súčasnosti je v Informačnom systéme environmentálnych záťaží evidovaných 2023 lokalít, z toho potvrdené sú takmer tri stovky. Na ich riešenie je do roku 2021 potrebných 210 miliónov eur. Slovensko môže na tento účel čerpať eurofondy vo výške 180 miliónov eur.

 

 


Základné informácie o vybraných environmentálnych záťažiach z čias socializmu, za ktorých riešenie prevzal zodpovednosť rezort životného prostredia

Bývalá skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova, Bratislava – Vrakuňa
Na bývalej skládke je zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý sa tam vyvážal z chemických závodov v 60. až takmer 80. rokoch minulého storočia. Priamo na skládke sa pod povrchom nachádzajú vo vysokej koncentrácii pesticídy, herbicídy, benzény alebo arzén. Prišlo tiež k znečisteniu podzemnej vody vo Vrakuni, preto tam od roku 2002 platí zákaz využívania vody zo studní.

Bývalý areál Calexu v Zlatých Moravciach
Environmentálna záťaž vznikla pred rokom 1992. Pôvodcom znečistenia je bývalý štátny podnik Calex, ktorý zanikol v roku 2005. Vyrábali sa tam chladničky. Z výroby sa kontaminovali podzemné vody chlórovanými uhľovodíkmi. Kontaminovaná lokalita sa nachádza v susedstve ochranného pásma vodného zdroja Čierne Kľačany.

Skládka priemyselného odpadu Predajná
Na skládku sa ukladal priemyselný odpad z kyslej rafinácie ropy – gudrónu. Skládka bola v 70. rokoch minulého storočia prekrytá krycou vrstvou, ktorá zabraňovala prenikaniu zrážkovej vody do telesa skládky. Vrstva však bola narušená, a preto bola kontaminovaná voda odčerpávaná a odvážaná do čistiarne odpadových vôd. Skládka sa vyznačuje vysokou koncentráciou kyseliny sírovej.

Poproč – Petrova dolina
Environmentálna záťaž vznikla pravdepodobne v roku 1950. Ťažobné práce v Petrovej doline sa začali v roku 1938. O rok neskôr sa postavila úpravovňa antimónovej rudy. Po znárodnení prevádzka patrila Rudným baniam Banská Bystrica. V roku 1965 sa prevádzka zastavila a postupne likvidovala. Kontamináciu životného prostredia spôsobila ťažba a úprava rudy, s čím súvisel aj vznik odkalísk, skládok a háld.

Dolný Kubín (Široká)
Environmentálna záťaž vznikla pravdepodobne v roku 1965. Ferozliatiny sa v bývalom podniku Oravských ferozliatinárskych závodoch vyrábali už od roku 1952. Ukladal sa tam odpad z výroby - troska, prach. Celá pôvodná stará skládka má objem cca 200-tisíc kubických metrov odpadu. Neprekrytá časť tvorí pravdepodobne viac ako polovicu. Na druhej časti pôvodnej starej skládky sa vybudovala nová skládku odpadu.

Sliač – letisko (produktovod)
Ide o základne po bývalej Sovietskej armáde s predpokladanou dobou vzniku environmentálnej záťaže v rokoch 1968 až 1990. Produktovod Vlkanová - Sliač (sever) bol ku koncu prevádzky vo veľmi zlom technickom stave, na viacerých miestach bol poškodený a unikal tam letecký benzín (kerozín). Produktovod poškodili vojaci Sovietskej armády, aby mohli predávať letecký benzín pre nelegálny obchod. Produktovod je už v súčasnosti odstránený a terén cez ktorý viedol, je zrekultivovaný. V jeho bezprostrednom okolí sa odstránila aj kontaminovaná zemina. Sanácia v jeho širšom okolí (na jeho trase mimo areálu Letiska Sliač) sa však neuskutočnila, napriek tomu, že prieskum preukázal znečistenie okolia. Trasa produktovodu mimo vojenských areálov viedla cez polia, kde sa pestujú poľnohospodárske plodiny.

Bratislava – Ružinov, Čierny les
Ide o bývalú skládku priemyselného odpadu. Ekologickou záťažou pre životné prostredie sa pravdepodobne stala v rokoch 1970 až 1986. Záťaž je tvorená masou veľmi rôznorodého a nebezpečného odpadu (škváry zo spaľovne) zmiešaného s horninovým materiálom o objeme cca 425 tisíc kubíkov. Je tu vysoké riziko znečistenia podzemných vôd, a tým pádom možného šírenia sa podzemnými vodami.

Myjava – skládka galvanických kalov Holičov vrch
Skládka priemyselného odpadu, kde sa ukladali galvanické kaly z bývalej Slovenskej armatúrky Myjava, nemá vybudovaný zberný systém priesakových vôd. Na okraji skládky sa nachádza množstvo galvanických kalov – nebezpečného odpadu. Záťaž vznikla okolo roku 1986.

Komárno – Harčáš
Predpokladaná doba vzniku environmentálnej záťaže sa datuje na roky 1986 až 1995. Okrem komunálneho odpadu sa v lokalite skládkoval aj odpad z priemyselných podnikov, zdravotníckych zariadení, poľnohospodárstva a vojenských objektov. Prevádzka je v súčasnosti opustená.


Odbor komunikácie MŽP SR