Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Sólymos: Zmenu klímy nezastavíme. Na jej dôsledky sa musíme zodpovedne pripraviť

 

Vláda schválila dôležitý dokument, ktorý pomôže zmierniť dôsledky meniacej sa klímy

Zmena klímy je jednou z najväčších výziev environmentálnej politiky 21. storočia. Najzraniteľnejšími oblasťami na Slovensku sú vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, lesníctvo a sídelné prostredie. Dotkne sa však aj priemyslu, energetiky, dopravy či cestovného ruchu. Čeliť prejavom zmeny klímy a prijímať v boji s ňou účinné opatrenia. To je cieľom kľúčového dokumentu z dielne ministerstva životného prostredia – aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy, ktorú dnes schválila vláda SR.

Na príprave národnej stratégie sa od roku 2017 podieľali zástupcovia ministerstiev, odborných a vedeckých inštitúcií, akademickej obce, ale aj Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest SR a mimovládnych organizácií.
Ako strategický dokument prešla aj posudzovaním vplyvov na životné prostredie (tzv. proces SEA). „Národná stratégia nám ukázala, že v schvaľovaní kľúčových dokumentov jednotlivých rezortov musí mať ochrana životného prostredia dôležité miesto. Konkrétne opatrenia preto musia premietnuť do svojich koncepčných dokumentov a stratégií prierezovo všetky rezorty. Lepšie je byť pripravený ako prekvapený,“ povedal šéf envirorezortu László Sólymos.

Dokument uvádza, že Slovensko sa nevyhne extrémnym prejavom počasia – prívalovým povodniam, či vlnám horúčav a dlhotrvajúcim obdobiam sucha v letných a jesenných mesiacoch spojených s nedostatkom vody. A práve vodu už nie je možné vnímať najmä ako riziko, ale ako strategickú surovinu a národné bohatstvo. Adaptačné opatrenia v oblasti vodného hospodárstva prispejú k jej ochrane. „Práve účinnejšia ochrana významných vodárenských zdrojov je našou prioritou. Parlamentom včera ústavnou väčšinou prešiel historicky prvý zákon – tzv. Lex Žitný ostrov,“ zdôraznil šéf envirorezortu. Ide o historicky prvý zákon na ochranu strategických vodohospodárskych oblastí, ktorý zaistí všestrannú ochranu strategických území. Na jednom mieste jasne stanovuje, čo v chránených vodohospodárskych oblastiach možno a nemožno robiť. Zaoberá sa skládkami, priemyslom, ťažbou a ďalšími oblasťami.

Nakoľko sa adaptačné opatrenia týkajú takmer všetkých oblastí života, nevyhnutné bude vypracovať národný akčný plán adaptácie. Ten prispeje k lepšiemu premietnutiu adaptačných opatrení do sektorových politík dotknutých rezortov. „Jednoducho bude viac adresný, určí konkrétne ciele a prioritné úlohy ako aj gestorov zodpovedných za ich realizáciu,“ doplnil minister.

V súčasnosti polovica obyvateľov Slovenska, približne 54 %, žije v mestách. Dôsledky zmeny klímy sa na Slovensku, podobne ako inde, najviac prejavia v sídlach mestského typu, ktoré sú charakterizované vysokou hustotou obyvateľstva, vysokým podielom zastavaného územia a nepriepustných, spevnených povrchov a vysokou koncentráciou hospodárskej činnosti a infraštruktúry. Účinné a naozaj kvalitné opatrenia preto bude potrebné prijímať v spolupráci so samosprávami.

Na opatrenia v súvislosti so zmenou klímy envirorezort podáva samosprávam pomocnú ruku. Od apríla tohto roku je vyhlásená výzva v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia za 17 miliónov eur na vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine. K dnešnému dňu ministerstvo eviduje 63 žiadostí v celkovej výške takmer 12 mil. eur. Podporovaná je napríklad výmena nepriepustných povrchov, realizácia zelených striech či vegetačných zatrávňovacích tvárnic.