Vytlačiť Poslať stránku

Ministri životného prostredia EÚ diskutovali o redukcii emisií v doprave či pôdohospodárstve

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ pokračuje v krokoch potrebných na napĺňanie klimatickej Parížskej dohody, ktorá vstúpi do platnosti začiatkom novembra aj zásluhou Európskej únie. Rada ministrov životného prostredia Únie pod vedením slovenského šéfa envirorezortu Lászlóa Sólymosa dnes v Luxemburgu prvýkrát diskutovala o nových legislatívnych návrhoch na postupné znižovanie emisií v sektore mimo systému obchodovania s emisiami skelníkových plynov (non-ETS), teda v doprave, budovách, pôdohospodárstve a odpadoch.

Emisie v sektore non-ETS musí do roku 2030 Únia zredukovať o 30% v porovnaní s rokom 2005. Ministri rokovali aj o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 (tzv. nariadenie o LULUCF).

"Európska únia sa zodpovedne a dynamicky ujíma vedúceho postavenia v rámci boja s klimatickou zmenou," konštatoval po rokovaní minister Sólymos. Opatrenia považuje za pevný základ pre napĺňanie záväzkov Parížskej dohody. "Záväzky budú formovať politiky vo všetkých členských štátoch na mnoho rokov dopredu. Je to nevyhnutnosť," dodal. Pre Slovensko znamenajú tieto opatrenia zníženie emisií o 12% v non-ETS sektoroch.

László Sólymos pripomenul, že zodpovednosť a akcieschopnosť EÚ v oblasti klímy je zrejmá aj z jej postoja k redukcii výroby a spotreby fluorovaných plynov (HFC) poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Únia sa na minulotýždňových rokovaniach zmluvných strán Montrealského protokolu v Rwande, ktoré viedol v mene EÚ práve slovenský minister, zaviazala začať so znižovaním HFC už od roku 2019.

Európski ministri dnes diskutovali aj o vode - jednej z hlavných prioritných tém slovenského predsedníctva v oblasti životného prostredia. „Voda nie je samozrejmosť, jej zdroje sú limitované, dopyt po nej stúpa. Týka sa to nás všetkých, pretože jej nedostatok môže priniesť mnohé riziká vrátane sociálnej nestability,“ upozornil minister.Vďaka Slovensku sa tak na rade ministrov životného prostredia prijali závery rady k témam ako sucho, povodne, kvalita vody, ktoré rezonovali na júlovej ministerskej konferencii v bratislavskej Redute. Diskusie súvisia s plánmi revidovať rámcovú smernicu o vode v roku 2019. Udržateľné hospodárenie s vodami je tiež nevyhnutným krokom k napĺňaniu záväzkov Parížskej dohody.

Rada ministrov životného prostredia prijala aj závery na konferenciu o Rámcového dohovoru o biodiverzite, ktorá sa uskutoční v decembri v Mexiku.

Odbor komunikácie MŽP SR