Vytlačiť Poslať stránku

Obnovený Čiližský potok pomôže ochrane prírody Podunajska

Vďaka revitalizácii Čiližského potoka od Gabčíkova cez Pataš, Veľký Meder, Čiližskú Radvaň po Číčov ochranári obnovili 536 hektárov mokradí, 103 hektárov vlhkých kosných lúk, ale aj trstinových porastov na ploche 155 hektárov. Ukončené práce na sprietočnení vodného toku si dnes pozrel priamo na mieste minister životného prostredia László Sólymos. Obnovený potok bude mať pozitívny vplyv na zadržiavanie vody v Podunajskej nížine a boj so suchom a povodňami.

Čiližský potok je jedným z posledných vodných tokov s prirodzeným charakterom v slovenskej časti Podunajskej nížiny. Šéf envirorezortu vyzdvihol význam jeho revitalizácie nielen z pohľadu ochrany prírody, ale aj podpory zdravého životného štýlu. „Nesmierne ma teší, že po troch desaťročiach vraciame do Čiližského potoka život. Obyvatelia ho môžu opäť využívať aj na oddych, turistiku alebo rybolov, vedie k nemu viacero cykloturistických trás a svojou polohou pri Veľkom Mederi môže tiež prilákať rekreujúcich návštevníkov,“ povedal minister životného prostredia László Sólymos.

Práce na obnove potoka začali ochranári z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) spoločne s vodohospodármi v roku 2013. Postupne prehĺbili viaceré zanesené úseky, rozšírili zúžené koryto, odstránili nefunkčný vodohospodársky objekt a čiernu skládku stavebného odpadu. Vybudovali aj stavidlá na zadržiavanie vody v mokradiach. Najkomplikovanejšia časť obnovy potoka bola tá, kde bol potok prerušený dvomi odvodňovacími kanálmi. „Tu sme vybudovali dve zhybky, takzvané vodohospodárske objekty umožňujúce mimoúrovňové križovanie dvoch tokov, ktoré prevádzajú tok Čiližského potoka popod kanál a umožňujú tak zavodniť suché časti,“ povedala manažérka projektu BROZ Katarína Tuhárska.

Investície do obnovy potoka stáli približne 800 tisíc eur, pričom 75 % poskytla Európska komisia v rámci projektu LIFE+ zameraného na ochranu hraboša severského panónskeho, kriticky ohrozeného druhu, ktorý nežije nikde inde na svete, len v mokradiach Podunajska. Vďaka zrealizovaným opatreniam bude populácia tohto drobného cicavca v obnovených lokalitách početnejšia. Zvyšných 25 % celkových nákladov projektu spolufinancovalo Ministerstvo životného prostredia SR. Na projekte Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia spolupracovala Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave a rezortná organizácia ministerstva životného prostredia – Výskumný ústav vodného hospodárstva. „Tento projekt vnímam ako ďalšiu ukážku efektívnej spolupráce rezortu životného prostredia s tretím sektorom,” skonštatoval minister životného prostredia László Sólymos.

Meandrujúci tok Čiližského potoka je pozostatkom bočného ramena Dunaja a jeho kedysi rozsiahlej vnútrozemskej delty. V minulosti sa rameno od hlavného toku odpájalo už pri Šamoríne (Čilistov) a pretekalo Podunajskou nížinou k Číčovu, kde sa vlievalo späť do Dunaja. Kvôli protipovodňovým opatreniam, napriamovaniu toku Dunaja a odvodňovaniu Podunajskej nížiny sa od 17. storočia jeho tok postupne skracoval. V 20. storočí bola vykonaná séria vodohospodárskych zásahov, ktoré viedli k odtoku jeho vôd do križujúcich odvodňovacích kanálov, následkom čoho boli donedávna bez vody takmer dve tretiny 33,5 km dlhého potoka.

Odbor komunikácie MŽP SR

Foto: BROZ, OK MŽP SR