Vytlačiť Poslať stránku

Výstava v átriu MŽP SR mapuje boj s povodňami v oblasti Žitného ostrova

Históriu povodní v oblasti Žitného ostrova dokumentuje výstava „Protipovodňové opatrenia nad sútokom Malého Dunaja a Váhu". V átriu Ministerstva životného prostredia SR v Bratislave ju dnes otvorili generálny riaditeľ sekcie vôd ministerstva Vladimír Novák a generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Supek.

Na jej otvorenie prišli tiež starostovia obcí Kráľov Brod a Trstice. „Jednou z priorít ministerstva v nadchádzajúcom období je účinná vodohospodárska politika, ktorej nevyhnutnou súčasťou je aj budovanie protipovodňových opatrení. Prikláňane sa však k zeleným opatreniam, ktoré intenzívnejšie a citlivejšie zohľadnia vplyv týchto stavieb na okolité životné prostredie,“ uviedol Vladimír Novák.

Ako priblížil Marián Supek, výstava prezentuje silu vody a snahu o jej skrotenie, ochranu životov ľudí a ich majetku pred povodňami. Dokumentuje najväčšie povodne z nedávnej histórie z rokov 1965, 1997 a 2006 a príčiny ich vzniku. Z panelov sa verejnosť tiež dozvie o vzniku organizovanej vodohospodárskej činnosti a postupnom uplatňovaní technických znalostí pri výstavbe protipovodňových stavieb.

Expozícia sa venuje aj prírodným zákutiam územia s jeho rozmanitou faunou a flórou. Dávnu spätosť miestneho obyvateľstva s prírodným prostredím pripomína plávajúci lodný mlyn na mŕtvom ramene Malého Dunaja v Kolárove. Ďalší panel približuje kultúru a rozvoj obcí nachádzajúcich sa nad sútokom Váhu a Malého Dunaja.

Najstaršia zmienka o povodni je z roku 1405, kde kráľ Žigmund prikazuje Štefanovi a Jurajovi Rozgoniovcom, aby boli svojimi ľuďmi nápomocní pri protipovodňových opevňovacích prácach ľuďom zo Žitného ostrova. Povodne sa nasledujúcich rokoch viac menej pravidelne opakovali, na čo reagovali panovníci rôznymi výnosmi a zákonmi. Najpamätnejšia povodeň na Váhu bola v auguste 1813, kde historické pramene uvádzajú odhadovanú škodu na dolnom žitnom ostrove na 124 066 zlatých a na celom úseku toku Váh prišlo o život 287 ľudí a uhynulo 14 298 hospodárskych zvierat.

Jeden z prvých písomných dokladov o protipovodňovej činnosti je zákon č. 21 z roku 1569, ktorý nariaďuje občanom Bratislavskej a Komárňanskej župy odpracovať 6 dní v roku zdarma na opravách a novostavbách protipovodňových násypov. Násypy boli nesúvislé a stavané na výšku pri poslednej povodni. Časté prietrže hrádzí priviedli vodohospodárov k poznaniu, že okrem výšky a rozmerov hrádzí treba venovať pozornosť aj podložiu a materiálu, z ktorého sa hrádza budovala.

Odbor komunikácie MŽP SR