Vytlačiť Poslať stránku

Sprietočnenie Karloveského ramena pomôže prírode aj vodnému zdroju Sihoť

Karloveským ramenom v Bratislave už bez prekážok prúdi Dunaj. Po rokoch príprav a približne siedmich týždňoch terénnych prác sa ho podarilo prepojiť s hlavným tokom rieky a sprietočniť ho tak v celej jeho dĺžke. Finálne úpravy vrátane odbagrovania posledných prekážok si dnes pozrel priamo na mieste minister životného prostredia László Sólymos.

Prietočnosť Karloveského ramena, ktoré dlhodobo nebolo dostatočne zavodnené, sa zvýši v priemere až o 94 dní v roku. Šéf envirorezortu vyzdvihol význam revitalizácie nielen z pohľadu ochrany prírody, ale aj vodného zdroja Sihoť. „Môžem s potešením konštatovať, že vraciame do Karloveského ramena život.Lepšie zavodnenie územia a samotné prúdenie vody prispeje ešte k vyššej kvalite a výdatnosti Vodného zdroja Sihoť,“ uviedol minister László Sólymos.

Sprietočnenie ramena pomôže obnoviť pôvodnú faunu a flóru. „Zlepší sa aj vodný režim v Karloveskom ramene, migrácia a rozmnožovanie rýb a vytvoria sa tu vhodné podmienky na hniezdenie vzácnych druhov vtákov ” priblížil Tomáš Kušík, predseda Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).

Na revitalizácii Karloveského ramena okrem ministerstva životného prostredia a BROZ participovala aj Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR), Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) a Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS). “Tento projekt vnímam ako ukážku efektívnej spolupráce rezortu životného prostredia s tretím sektorom,” skonštatoval minister životného prostredia László Sólymos.

Práce na revitalizácii Karloveského ramena boli rozdelené na dve časti. Prvú etapu v roku 2014 financovala BVS a v rámci nej vodohospodári z SVP odstránili opevnenie na vtoku a zároveň prečistili krátky horný úsek ramena. V roku 2016 na tieto práce nadviazalo BROZ v rámci projektu Ochrana a obnova území NATURA 2000. Od polovice apríla ochranári v celom úseku ramena odstraňovali nánosy a umelé násypy, ktoré tvorili neprirodzené bariéry. Tento projekt za 84 tisíc eur bol financovaný z fondov Európskej únie, programu LIFE a rozpočtu ministerstva životného prostredia, ktoré financovalo polovicu nákladov.

Karloveské rameno s ostrov Sihoť boli v roku 2012 pre svoje prírodné hodnoty vyhlásené za chránený areál. Taktiež sú súčasťou územia európskeho významu Bratislavské luhy a chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy patriace pod európsku sieť chránených území NATURA 2000.

Odbor komunikácie MŽP SR