Vytlačiť Poslať stránku

Reakcia envirorezortu na vyjadrenia lesníkov ako riešiť úbytok lesov v Tatrách

Informácie, že vo Vysokých Tatrách hrozí vážne riziko nenávratného odlesnenia veľkých lesných plôch a niektoré územia zostanú už navždy bez lesov, považuje rezort životného prostredia za nešťastné a pravdepodobne vychádzajú z nedostatočnej znalosti situácie v území, nakoľko takýto stav ani reálne nemôže nastať.

Po vetrovej kalamite v novembri 2004, ale i po víchrici Žofia v roku 2014, boli dočasne odlesnené plochy s nižším stupňom ochrany po spracovaní dreva lesníkmi následne zalesnené. Na druhej strane v rezerváciách t.j. lokalitách budúcej A zóny s najprísnejším stupňom ochrany sa o zalesnenie, ktoré trvalo o niečo dlhšie, postarala sama príroda. Na plochách pod kalamitným lesom teraz rastú vitálne mladé smreky, brezy, jarabiny, jedle a borovice. Ministerstvo životného prostredia SR presadzuje v týchto, z pohľadu ochrany prírody najhodnotnejších, lokalitách také opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť ochranu jedinečných lesných komplexov bez priameho zásahu človeka. Sme pripravení na konštruktívnu diskusiu s každým, kto má záujem chrániť prírodné bohatstvo našich veľhôr. Nebolo by správne vnímať tento stav len z ekonomického a lesníckeho hľadiska, a nie z pohľadu ochrany prírody. Komunikácia musí byť založená na vedeckých a praktických poznatkoch, nie na emóciách,“ povedal minister životného prostredia László Sólymos.

Opodstatnenosť tzv. bezzásahového režimu v prírodných rezerváciách zdôrazňuje aj Štátna ochrana prírody SR. „Tieto unikátne lesné spoločenstvá boli v minulosti na základe rozsiahleho mapovania zaradené medzi pôvodné, ľudskou činnosťou málo narušené biotopy európskeho a národného významu. V týchto oblastiach sa dlhodobo nevykonávajú priame lesohospodárske zásahy a to najmä z dôvodu ich nedostupnosti a ich prísnej ochrany,“ doplnil generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Milan Boroš.

Ak sa v prípade Tatranského národného parku, hovorí len o škodách na drevnej hmote, ktorú spôsobil vietor alebo lykožrút a o potrebe aktívnych ľudských zásahov, potom je pohľad na najstarší národný park značne zjednodušený a je skôr pohľadom na klasický lesný závod, ktorého prioritou pri hospodárení v lese je najmä ekonomika. Zastávame odborný názor, že zachovať prírodu Tatier so všetkou rozmanitosťou biodiverzity je potrebné s minimom vplyvov človeka a ponechaním vývoja na prírodné procesy. Takéto územie bude navštevované a vyhľadávané, bude lákať svojou rozmanitosťou a divokosťou, bude možné vidieť všetky pôvodné druhy v prirodzených biotopoch, bez ovplyvnenia človekom,“ zdôraznil riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko.

Už v roku 2008 Správa Tatranského národného parku na základe dohody so Štátnymi lesmi TANAPu vyčlenila v jestvujúcich rezerváciách s priradeným piatym stupňom ochrany, plochy s nižšou prírodoochrannou hodnotou, kde bola udelením výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny povolená ťažba kalamitného dreva. Po vykonaní spracovania kalamity boli vždy plochy následne zalesnené. Po vzájomnej dohode a súhlasu užívateľa pozemkov štátu sa taktiež definovali plochy do budúcej A zóny, kde došlo k dohode, že všetky procesy budú ponechané prírode s prioritou sledovania prirodzeného vývoja v biotopoch európskeho významu. Táto dohoda je dodnes súčasťou rozhodnutí orgánov štátnej správy a taktiež súčasťou plánov starostlivosti o les. „Z toho dôvodu nám nie je dosť jasné, ktorých lesných porastov sa majú v TANAPe návrhy takzvaných záchranných opatrení dotýkať. Nevidíme racionalitu takejto činnosti, predpokladáme značné škody na mladom prirodzenom lese, keďže od kalamity v Bielovodskej doline uplynie čoskoro dvadsať rokov a od novembrovej kalamity z roku 2004 dvanásť rokov,“ dodal Pavol Majko.

Navrhovaná A zóna v TANAPe má najvyššiu prírodoochrannú hodnotu. Vyznačuje sa autoregulačnou, autoregeneračnou a autoreprodukčnou schopnosťou s vysokým stupňom homeostázy a dobrou ekologickou stabilitou. Takéto komplexy je potrebné ponechať bez ľudského zásahutak, aby tu mohli prebiehať prirodzené prírodné procesy.

Odbor komunikácie MŽP SR