Instagram
Facebook
Vyhľadávanie
EnglishV nižnoslanskej bani začali čerpať banské vody
V sideritovej bani Nižná Slaná sa začalo čerpanie nekontaminovaných vôd do Kobeliarskeho potoka. Špeciálne technické opatrenie má znížiť hladinu banských vôd a znížiť dotovanie vodou tej časti bane, z ktorej vytekajú silne mineralizované vody do rieky Slaná. Súbežne s tým pokračuje hydrogeologický prieskum, čím sa zintenzívňuje monitorovanie kvality povrchových a podzemných vôd. Vyplýva to z dnešného zasadnutia Medzirezortného krízového štábu, ktorý vznikol z iniciatívy ministra životného prostredia Jána Budaja.
Čerpanie banských vôd o objeme 5 l/s bude trvať 5 dní a uskutoční sa zo zatopeného, pôvodne vetracieho komína Robins. Banské vody, odhadom tisíc kubických metrov, sa budú odvádzať potrubím do drenážnych kanálov po okraji obecných komunikácií v obci Nižná Slaná a budú sa vypúšťať do Kobeliarskeho potoka. Práce na čerpacej skúške uskutočňuje štátny podnik Rudné bane a výsledky sa využijú pri hydrogeologickom prieskume. Samotné opatrenie nie je definitívnym riešením vytekania banských vôd do rieky Slaná.
V niektorých úsekoch Kobeliarskeho potoka môže dôjsť k čiastočnému zakaleniu vody. Z toho dôvodu začne v stredu 10. augusta preventívny výlov rýb pod dohľadom Slovenského rybárskeho zväzu. Taktiež sa v rieke Slaná vykoná kontrolný výlov rýb, aby sa zistil obsah ťažkých kovov vo svalovine rýb, ktorý vyhodnotí Štátna veterinárna a potravinová správa SR.
Naďalej pokračuje geologický prieskum povrchových a podzemných vôd rieky Slaná a priebežný monitoring bioty pod vedením Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Z priebežných výsledkov vyplýva, že hoci bol život v rieke výrazne zasiahnutý znečistenými banskými vodami, život úplne nevyhynul. Zaznamenal sa návrat rýb a iných vodných organizmov do rieky.
Súčasťou prieskumu je monitorovacia sieť povrchovej vody v rieke Slaná, riečnych sedimentov, podzemnej vody a zdrojov pitnej vody. Monitorovacia sieť sa môže v prípade potreby rozšíriť o ďalšie miesta. Sledujú sa predovšetkým hodnoty železa, mangánu, arzénu, niklu, kobaltu, kadmia, ale tiež sírany, vodivosť, či nasýtenie vody kyslíkom.
Hlavným koordinátorom hydrogeologického prieskumu je Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, ktorý odobral 22 vzoriek riečnych sedimentov a železitého okru až po hranicu s Maďarskom. Výsledky prieskumu pomôžu charakterizovať zdroj znečistenia, odhadnú množstvo znečistenia, na základe čoho sa vyberie najvhodnejšia metóda dočasného čistenia rieky Slaná. Prioritou naďalej zostáva zastavenie vytekania znečistených banských vôd do rieky Slaná.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Rožňave rozšíril monitorovacie miesta domových studní. V súčasnosti vyhodnocuje 12 vzoriek z domových studní. Ide o obce Henckovce, Gemerská Poloma, Betliar, Rožňava, Slavec, Bohúňovo, Čoltovo a Tornaľa. Doteraz sa nepotvrdilo postupovanie znečistenia z rieky Slaná do domových studní. Zvýšené hodnoty arzénu neboli nikde zaznamenané. V jednom prípade sa preukázali výrazne zvýšené hodnoty niklu, ktoré však nepochádzali z vodného zdroja, ale pravdepodobne z kontaminácie domového potrubia.