Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Povodne - úvod

Povodeň je prírodný proces, počas ktorého voda dočasne zaplaví zvyčajne nezaplavené územie. Povodeň vzniká vtedy, keď voda zaplavuje zvyčajne nezaliate územie v dôsledku:

  1. zväčšenia prietoku vody vo vodnom toku,
  2. vzniku prekážok v koryte vodného toku alebo na objektoch križujúcich vodný tok, ktoré obmedzujú plynulé prúdenie vody, spôsobujú jej vzdutie a vyliate z koryta,
  3. dlhotrvajúcich alebo intenzívnych zrážok alebo topenia snehu,
  4. povrchového odtoku vody zo zrážok alebo topiaceho sa snehu pritekajúceho na územie z priľahlých oblastí,
  5. vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu v dôsledku dlhotrvajúceho nadpriemerne vysokého vodného stavu vo vodnom toku.

 

Za určitých okolností možno za povodeň považovať aj dočasné zaplavenie územia v dôsledku poruchy alebo havárie na vodnej stavbe určenej na zadržiavanie, vzdúvanie, akumuláciu alebo využívanie hydroenergetického potenciálu vôd. Ak je pochybnosť o tom, či v určitom území a v určitom čase bola povodeň, rozhoduje orgán ochrany pred povodňami na žiadosť správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku.
Povodne sú stálou súčasťou kolobehu vody v prírode, pričom sú extrémnym hydrologickým javom, ktorý sa vyskytoval v minulosti, vyskytuje sa v súčasnosti a bude sa vyskytovať aj v budúcnosti. Vzniku povodní sa nedá zabrániť, rovnako ako sa nedá zabrániť vzniku vetra alebo dažďa.

Povodňové riziko vzniká vtedy, keď povodeň vlna zasiahne územie, na ktorom žijú a pracujú ľudia a začne ich ohrozovať, čiže môže mať nepriaznivé dôsledky na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo alebo hospodársku činnosť. Povodeň niekde ďaleko v lesoch síce zaplaví zvyčajne nezaplavené územie, ale nespôsobuje povodňové riziko. V tomto svetle je ochrana pred povodňami súborom opatrení na ochranu pred vznikom alebo na zmierňovanie povodňových rizík.

Ochrana pred povodňami je permanentný proces, ktorý sa skladá:

  1. z prevencie spočívajúcej:
    1. v zohľadnení povodňových rizík v územnom plánovaní a vo výstavbe na bezpečných miestach,
    2. vo vhodnom využívaní krajiny, v racionálnom hospodárení v lesoch a na poľnohospodárskej pôde,
  2. z prípravy, realizácie, údržby a opráv preventívnych technických a netechnických opatrení na ochranu území pred záplavami v krajine, na urbanizovaných územiach a vodných tokoch,
  3. z organizačnej, metodickej, technickej a personálnej pripravenosti orgánov ochrany pred povodňami, správcov vodných tokov a zložiek integrovaného záchranného systému na efektívne vykonávanie zásahov v čase nebezpečenstva povodní,
  4. z účinnej reakcie na povodňovú situáciu:
    1. nepretržitým monitorovaním meteorologickej a hydrologickej situácie,
    2. vydávaním meteorologických a hydrologických predpovedí a včasného varovania pred nebezpečenstvom povodne,
    3. vykonávaním zásahov povodňových zabezpečovacích a povodňových záchranných prác a ďalších opatrení na ochranu ľudského zdravia, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskych činností pred povodňami,
  5. z odstraňovania následkov povodní a poučenia z ich priebehu:
    1. obnovením podmienok na normálny život v povodňami zasiahnutých územiach, zmiernením sociálnych a ekonomických dopadov záplav na postihnuté obyvateľstvo,
    2. analyzovaním príčin, priebehu a následkov povodní,
    3. rozborom účinnosti preventívnych opatrení a opatrení, ktoré sa vykonávali v čase povodní,
    4. aktualizáciou plánov manažmentu povodňových rizík a povodňových plánov.