Vytlačiť Poslať stránku

Ochrana prírody

Natura 2000

Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii.

Základom pre vytvorenie sústavy Natura 2000 sú dve právne normy EÚ:

  • smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (známa tiež ako smernica o vtákoch);
  • smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (známa tiež ako smernica o biotopoch).

Sústavu NATURA 2000 tvoria 2 typy území:

  • osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) - vyhlasované na základe smernice o vtákoch - v národnej legislatíve: chránené vtáčie územia
  • osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) - vyhlasované na základe smernice o biotopoch - v národnej legislatíve: územia európskeho významu - pred vyhlásením, po vyhlásení je územie zaradené v príslušnej národnej kategórii chránených území.

Tieto dve smernice predstavujú doposiaľ najkomplexnejšiu právnu normu na ochranu prírody vo svete. Kladú dôraz na to, aby výber území NATURA 2000 bol vykonávaný na základe vedeckých podkladov (komplexných údajov o rozšírení a stave populácií jednotlivých rastlinných a živočíšnych druhov, údajov o rozlohe a zachovalosti biotopov). Výsledná sústava by mala zahŕňať najhodnotnejšie územia bez ohľadu na vlastnícke vzťahy či súčasné hospodárske využívanie. NATURA 2000 má zabezpečiť priaznivý stav populácií vybraných druhov živočíchov a rastlín a priaznivý stav biotopov, čo však vôbec nevylučuje hospodárske aktivity v územiach, pokiaľ tento priaznivý stav nenarušujú.

V súlade s čl.11 smernice Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (smernica o biotopoch) sú členské štáty povinné sledovať stav biotopov a druhov na ktoré sa vzťahuje Zmluva. Článok 1 uvedenej smernice definuje stav a priaznivý stav biotopu (resp. stav a priaznivý stav druhu) z hľadiska ochrany prírody. Priaznivý stav druhu, biotopu a časti krajiny je premietnutý do § 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. V roku 2004 ŠOP SR zabezpečila vypracovanie vedeckých podkladov pre stanovenie priaznivého stavu druhov a biotopov európskeho významu. Cieľom monitoringu je pravidelné zisťovanie, hodnotenie a dlhodobé sledovanie stability, zmien a vývojových trendov tohto stavu.

S ohľadom na čl.17 smernice o biotopoch, sú členské štáty povinné (každých 6 rokov) vypracovať správu pre Európsku Komisiu (reporting), ktorá bude obsahovať hlavne výsledky sledovania stavu (monitoringu) podľa čl.11. Formát podávania správ za roky 2001 - 2006 schvaľuje tzv. Habitats Committee (výbor ustanovený v zmysle smernice o biotopoch, ktorý pozostáva zo zástupcov členských štátov EÚ a je riadený Európskou komisiou). Slovenská republika aktívne participovala pri tvorbe reportovacieho formátu a všetky Európskou komisiou žiadané parametre boli premietnuté do národnej definície priaznivého stavu druhov a biotopov európskeho významu. Pre novoasociované krajiny EÚ, a teda i pre SR, je hodnotením obdobím 1. máj 2004 až 31. december 2006.

Podobne čl.12 smernice Rady 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (smernica o vtákoch) upravuje povinnosť členských štátov postúpiť Európskej komisii každé 3 roky správu o implementácii opatrení prijatých v jednotlivých štátoch. Správa sa týka druhov z prílohy č.1 uvedenej smernice a druhov pravidelne sa vyskytujúcich sťahovavých (čl.4, ods.2). Pre naplnenie jednotlivých článkov smernice o vtákoch je potrebné zaviesť monitorovacie schémy vtáčích populácií, na základe ktorých bude možné hodnotiť trendy vývoja početnosti a ich ohrozenie, aj vo vzťahu k potrebným opatreniam.

NATURA 2000

 

Viac informácií o NATURA 2000 viď:

http://www.natura.org/

 

 

Biodiverzita

Desiate zasadnutie konferencie zmluvných strán Dohovoru o biodiverzite, ktoré sa konalo v meste Nagoya v r. 2010, prijalo celosvetový Strategický plán pre biodiverzitu na obdobie rokov 2011 – 2020, a súčasne viedlo k prijatiu Protokolu z Nagoje o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania („protokol ABS“) a Stratégie mobilizácie zdrojov v prospech biodiverzity v celosvetovom meradle. Obsahom aktualizovaného Strategického plánu ochrany biodiverzity 2011 – 2020 je 5 strategických cieľov a 20 čiastkových cieľov (tzv. ciele z Aichi). Víziou Strategického plánu ochrany biodiverzity 2011 – 2020 je „žiť v harmónii s prírodou“ a v širšom časovom rámci do roku 2050 zabezpečiť ohodnotenie, ochranu, obnovu a rozumné využívanie biodiverzity, pričom udržiava ekosystémové služby, zdravú planétu a poskytuje výhody nevyhnutné pre všetkých ľudí.

V rámci Európskej únie bolo vyhodnotené plnenie cieľov k roku 2010, pričom sa došlo k záveru, že napriek niektorým významným úspechom (napr. zriadenie sústavy chránených území Natura 2000) sa cieľ v oblasti biodiverzity nepodaril dosiahnuť. Ukázalo sa, že tradičný prístup k ochrane biodiverzity, založený na izolovanej ochrane vybraných druhov a biotopov nie je dostatočne efektívny. Európska únia považuje biodiverzitu a ekosystémové služby, ktoré poskytuje – jej prírodné bohatstvo – za dôležité pre ich zásadný prínos pre ľudský blahobyt a ekonomickú prosperitu. Preto ochranu biodiverzity, jej oceňovanie a primeranú obnovu definovala ako svoju víziu k roku 2050, aby sa tak zabránilo katastrofickým zmenám spôsobeným stratou biodiverzity. Predstavitelia EÚ v marci 2010 schválili hlavný cieľ a dlhodobú víziu do roku 2020 a 2050. V máji 2011 Európska komisia predstavila súbor cieľov a opatrení na zabránenie straty biodiverzity s názvom „Naša životná poistka, naše prírodné bohatstvo: Stratégia EÚ pre biodiverzitu do roku 2020“. Novým základom pre politiku EÚ v oblasti biodiverzity sa stal hlavný cieľ na rok 2020 „zastavenie straty biodiverzity a degradácie ekosystémových služieb, ich obnova v najväčšom vykonateľnom rozsahu a zvýšenie príspevku EÚ k zamedzeniu globálnej straty biodiverzity“. Pre dosiahnutie tejto méty Stratégia EÚ pre biodiverzitu do roku 2020 navrhuje rámec cieľov a opatrení v piatich kľúčových oblastiach:

      1. ochrana a obnova prírody
      2. zachovanie a posilnenie ekosystémov a služieb
      3. zaistenie udržateľnosti poľnohospodárstva, lesného a rybného hospodárstva
      4. boj proti inváznym nepôvodným druhom
      5. reakcia na celosvetovú krízu v oblasti biodiverzity.

V nadväznosti na tieto nové dokumenty musí aj Slovenská republika reagovať aktualizáciou svojej stratégie, ktorej cieľom je vytvoriť politický rámec pre zastavenie trendu straty biodiverzity a urýchliť prechod Slovenskej republiky ako členskej krajiny Európskej únie na „zelenú“ ekonomiku, ktorá dokáže účinnejšie využívať prírodné genetické zdroje v zmysle Stratégie Európa 2020: „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“.


CITES

CITES (Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora) je medzinárodný dohovor, ktorý bol podpísaný dňa 3.3.1973 vo Washingtone. Cieľom dohovoru je postaviť svetový obchod s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín pod spoločnú kontrolu všetkých štátov sveta, tak aby sa dosiahla ich ochrana pred úplným vyhubením vplyvom bezohľadného získavania pre obchodné účely. V súčasnosti k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín sveta. Približne 5 000 druhov živočíchov a 28 000 druhov rastlín je pod ochranou CITES. Na Slovensku je dohovor CITES uplatňovaný od roku 1992. Ohrozené druhy rastlín a živočíchov sú podľa stupňa ohrozenia rozdelené do 4 príloh (A,B,C,D). Režim obchodovania je pre druhy zaradené v jednotlivých prílohách odlišný. Najprísnejšie je regulovaný obchod s druhmi zaradenými do prílohy A. Legislatíva upravuje podmienky na dovoz, vývoz, opätovný vývoz, tranzit a komerčné využívanie exemplárov druhov živočíchov zaradených v prílohách CITES a ďalšie opatrenia na zabezpečenie ich ochrany a evidencie na území Slovenskej republiky.

Za účelom zabezpečenia jednotného postupu krajín EÚ bol v zmysle článku 18 nariadenia Rady ES 338/97 založený Výbor (Committee on Trade in Wild fauna and Flora), na ktorom sa približne 3 krát do roka stretávajú zástupcovia Výkonných orgánov CITES členských krajín EÚ. Za tým istým účelom bola v zmysle článku 17 nariadenia Rady ES 338/97 založená Vedecká poradná skupina, na ktorej sa približne 3 krát do roka stretávajú zástupcovia vedeckých orgánov CITES členských krajín a riešia všetky vedecké otázky spojené s aplikáciou nariadení EÚ týkajúcich sa tejto problematiky.

logo CITES


Viac informácií o CITES viď:
http://www.cites.org/

 

 

Geneticky modifikované organizmy

Geneticky modifikované organizmy sú organizmy, ktorých dedičný materiál bol zmenený genetickou modifikáciou. Genetická modifikácia je cielená zmena dedičného materiálu, ktorý sa nedá dosiahnuť žiadnou prirodzenou rekombináciou a to vnesením cudzorodého materiálu do organizmu alebo vyňatím časti organizmu. Problematika GMO je upravená smernicou 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (znenie smernice).

V súčasnosti sa na úrovni Ad hoc pracovnej skupiny pre životné prostredie Rady EÚ rokuje o Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov na ich území (znenie návrhu). Toto nariadenie po technicko-legislatívnej stránke znamená doplnenie vyššie uvedenej smernice o článok 26b, ktorý by ustanovil, že obmedzenia alebo zákazy pestovania autorizovaných geneticky modifikovaných plodín musia byť podložené inými dôvodmi než účinkami na zdravie alebo životné prostredie a musia byť v súlade so Zmluvami.