hlavná stránka
ikona InstagramInstagram | ikona FacebookFacebook | ikona hľadaťVyhľadávanie | iconEnglish

Medzinárodné vzťahy - Eúrópska únia - Oblasti - Ochrana prírody

Ochrana prírody

Natura 2000 

Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii.

Základom pre vytvorenie sústavy Natura 2000 sú dve právne normy EÚ:

Sústavu NATURA 2000 tvoria 2 typy území:

Tieto dve smernice predstavujú doposiaľ najkomplexnejšiu právnu normu na ochranu prírody vo svete. Kladú dôraz na to, aby výber území NATURA 2000 bol vykonávaný na základe vedeckých podkladov (komplexných údajov o rozšírení a stave populácií jednotlivých rastlinných a živočíšnych druhov, údajov o rozlohe a zachovalosti biotopov). Výsledná sústava by mala zahŕňať najhodnotnejšie územia bez ohľadu na vlastnícke vzťahy či súčasné hospodárske využívanie. NATURA 2000 má zabezpečiť priaznivý stav populácií vybraných druhov živočíchov a rastlín a priaznivý stav biotopov, čo však vôbec nevylučuje hospodárske aktivity v územiach, pokiaľ tento priaznivý stav nenarušujú.

V súlade s čl.11 smernice Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (smernica o biotopoch) sú členské štáty povinné sledovať stav biotopov a druhov na ktoré sa vzťahuje Zmluva. Článok 1 uvedenej smernice definuje stav a priaznivý stav biotopu (resp. stav a priaznivý stav druhu) z hľadiska ochrany prírody. Priaznivý stav druhu, biotopu a časti krajiny je premietnutý do § 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. V roku 2004 ŠOP SR zabezpečila vypracovanie vedeckých podkladov pre stanovenie priaznivého stavu druhov a biotopov európskeho významu. Cieľom monitoringu je pravidelné zisťovanie, hodnotenie a dlhodobé sledovanie stability, zmien a vývojových trendov tohto stavu.

S ohľadom na čl.17 smernice o biotopoch, sú členské štáty povinné (každých 6 rokov) vypracovať správu pre Európsku Komisiu (reporting), ktorá bude obsahovať hlavne výsledky sledovania stavu (monitoringu) podľa čl.11. Formát podávania správ za roky 2001 - 2006 schvaľuje tzv. Habitats Committee (výbor ustanovený v zmysle smernice o biotopoch, ktorý pozostáva zo zástupcov členských štátov EÚ a je riadený Európskou komisiou). Slovenská republika aktívne participovala pri tvorbe reportovacieho formátu a všetky Európskou komisiou žiadané parametre boli premietnuté do národnej definície priaznivého stavu druhov a biotopov európskeho významu. Pre novoasociované krajiny EÚ, a teda i pre SR, je hodnotením obdobím 1. máj 2004 až 31. december 2006.

Podobne čl.12 smernice Rady 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (smernica o vtákoch) upravuje povinnosť členských štátov postúpiť Európskej komisii každé 3 roky správu o implementácii opatrení prijatých v jednotlivých štátoch. Správa sa týka druhov z prílohy č.1 uvedenej smernice a druhov pravidelne sa vyskytujúcich sťahovavých (čl.4, ods.2). Pre naplnenie jednotlivých článkov smernice o vtákoch je potrebné zaviesť monitorovacie schémy vtáčích populácií, na základe ktorých bude možné hodnotiť trendy vývoja početnosti a ich ohrozenie, aj vo vzťahu k potrebným opatreniam.

 

Viac informácií o NATURA 2000 viď:

http://www.sopsr.sk/natura/index.php?p=6&lang=sk

 

Biodiverzita

Desiate zasadnutie konferencie zmluvných strán Dohovoru o biodiverzite, ktoré sa konalo v meste Nagoya v r. 2010, prijalo celosvetový Strategický plán pre biodiverzitu na obdobie rokov 2011 – 2020, a súčasne viedlo k prijatiu Protokolu z Nagoje o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania („protokol ABS“) a Stratégie mobilizácie zdrojov v prospech biodiverzity v celosvetovom meradle. Obsahom aktualizovaného Strategického plánu ochrany biodiverzity 2011 – 2020 je 5 strategických cieľov a 20 čiastkových cieľov (tzv. ciele z Aichi). Víziou Strategického plánu ochrany biodiverzity 2011 – 2020 je „žiť v harmónii s prírodou“ a v širšom časovom rámci do roku 2050

zabezpečiť ohodnotenie, ochranu, obnovu a rozumné využívanie biodiverzity, pričom udržiava ekosystémové služby, zdravú planétu a poskytuje výhody nevyhnutné pre všetkých ľudí.

V rámci Európskej únie bolo vyhodnotené plnenie cieľov k roku 2010, pričom sa došlo k záveru, že napriek niektorým významným úspechom (napr. zriadenie sústavy chránených území Natura 2000) sa cieľ v oblasti biodiverzity nepodaril dosiahnuť. Ukázalo sa, že tradičný prístup k ochrane biodiverzity, založený na izolovanej ochrane vybraných druhov a biotopov nie je dostatočne efektívny. Európska únia považuje biodiverzitu a ekosystémové služby, ktoré poskytuje – jej prírodné bohatstvo – za dôležité pre ich zásadný prínos pre ľudský blahobyt a ekonomickú prosperitu. Preto ochranu biodiverzity, jej oceňovanie a primeranú obnovu definovala ako svoju víziu k roku 2050, aby sa tak zabránilo katastrofickým zmenám spôsobeným stratou biodiverzity. Predstavitelia EÚ v marci 2010 schválili hlavný cieľ a dlhodobú víziu do roku 2020 a 2050. V máji 2011 Európska komisia predstavila súbor cieľov a opatrení na zabránenie straty biodiverzity s názvom „Naša životná poistka, naše prírodné bohatstvo: Stratégia EÚ pre biodiverzitu do roku 2020“. Novým základom pre politiku EÚ v oblasti biodiverzity sa stal hlavný cieľ na rok 2020 „zastavenie straty biodiverzity a degradácie ekosystémových služieb, ich obnova v najväčšom vykonateľnom rozsahu a zvýšenie príspevku EÚ k zamedzeniu globálnej straty biodiverzity“. Pre dosiahnutie tejto méty Stratégia EÚ pre biodiverzitu do roku 2020 navrhuje rámec cieľov a opatrení v piatich kľúčových oblastiach:

 

  1. ochrana a obnova prírody
  2. zachovanie a posilnenie ekosystémov a služieb
  3. zaistenie udržateľnosti poľnohospodárstva, lesného a rybného hospodárstva
  4. boj proti inváznym nepôvodným druhom
  5. reakcia na celosvetovú krízu v oblasti biodiverzity.

V nadväznosti na tieto nové dokumenty aj Slovenská republika reagovala aktualizáciou svojej stratégie a akčného plánu, ktorých cieľom je vytvoriť politický rámec pre zastavenie trendu straty biodiverzity a urýchliť prechod Slovenskej republiky ako členskej krajiny Európskej únie na „zelenú“ ekonomiku, ktorá dokáže účinnejšie využívať prírodné genetické zdroje v zmysle Stratégie Európa 2020: „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“ a ktorá reflektuje všetky koncepcie, stratégie, plány a programy schválené a platné v Slovenskej republike, ktoré majú akýkoľvek vzťah k ochrane a využívaniu biodiverzity.

Prijatím celosvetového Strategického plánu ochrany biodiverzity 2011 – 2020 a prijatím stratégie EÚ, ktorú pripravila Európska komisia s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 vyplynula pre Slovenskú republiku ako členský štát EÚ a zmluvnú stranu dohovoru o biodiverzite povinnosť aktualizovať Národnú stratégiu ochrany biodiverzity na Slovensku. Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 bola schválená vládou SR dňa 8. januára 2014 uznesením č. 12/2014.

Na ňu nadväzuje Akčný plán pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z Aktualizovanej národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020 - obsahuje spolu 167 úloh, ktoré prispievajú k plneniu v 6 oblastiach, v 9 cieľoch, resp. v 33 opatreniach uvedenej národnej stratégie. Bol zostavený z podkladov, ktoré navrhli dotknuté rezorty a inštitúcie. Bol zostavený z podkladov, ktoré navrhli dotknuté rezorty a inštitúcie. Z predložených návrhov úloh boli vybrané len tie, ktoré sú späté s ochranou biodiverzity. Jednotlivé úlohy akčného plánu (v členení podľa cieľov a opatrení) sú spracované v prehľadnej tabuľke, ktorá obsahuje názov úlohy, gestora a spolugestora, očakávané výdavky a zdroje ich finančného zabezpečenia, stručný opis úlohy a predpokladaný termín jej ukončenia.

Úlohy reflektujú koncepcie, stratégie, plány a programy všetkých zainteresovaných rezortov a budú sa nimi plniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce najmä z Dohovoru OSN o biologickej diverzite ako i zo záväzkov, ktoré prijala Európska únia ako odpoveď na globálne ciele, opatrenia a záväzky plnenia Dohovoru OSN o biologickej diverzite.

Viac informácií o Dohovore o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity = CBD) viď: http://www.cbd.int

CITES

CITES (Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora) je medzinárodný dohovor, ktorý bol podpísaný dňa 3.3.1973 vo Washingtone. Cieľom dohovoru je postaviť svetový obchod s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín pod spoločnú kontrolu všetkých štátov sveta, tak aby sa dosiahla ich ochrana pred úplným vyhubením vplyvom bezohľadného získavania pre obchodné účely. V súčasnosti k nemu pristúpilo viac ako 180 krajín sveta. Približne 5 600 druhov živočíchov a 30 000 druhov rastlín je pod ochranou CITES. Na Slovensku je dohovor CITES uplatňovaný od roku 1992. Ohrozené druhy rastlín a živočíchov sú podľa stupňa ohrozenia rozdelené do 4 príloh (A,B,C,D). Režim obchodovania je pre druhy zaradené v jednotlivých prílohách odlišný. Najprísnejšie je regulovaný obchod s druhmi zaradenými do prílohy A. Legislatíva upravuje podmienky na dovoz, vývoz, opätovný vývoz, tranzit a komerčné využívanie exemplárov druhov živočíchov a rastlín zaradených v prílohách A - D a ďalšie opatrenia na zabezpečenie kontroly ich držby, preukazovania pôvodu, vedenia evidencie, nezameniteľného označovania, či vymáhania práva na území Slovenskej republiky. 

Za účelom zabezpečenia jednotného postupu krajín EÚ bol v zmysle článku 18 nariadenia Rady ES 338/97 založený Výbor (Committee on Trade in Wild fauna and Flora), na ktorom sa približne 4 krát do roka stretávajú zástupcovia Výkonných orgánov CITES členských krajín EÚ. Za tým istým účelom bola v zmysle článku 17 nariadenia Rady ES 338/97 založená Vedecká preskúmavacia skupina (Scientific Review Group), na ktorej sa približne 4 krát do roka stretávajú zástupcovia Vedeckých orgánov CITES členských krajín EÚ a riešia všetky vedecké otázky spojené s aplikáciou nariadení EÚ týkajúcich sa tejto problematiky. V zmysle čl. 14 nariadenia Rady ES 338/97 bola v neposlednom rade založená Skupina pre vynútiteľnosť (Enforcement Group), ktorá si približne 2 krát ročne vymieňa skúsenosti v oblasti vymáhania práva.

Viac informácií o CITES viď: http://www.cites.org/

Geneticky modifikované organizmy

Narábanie s geneticky modifikovanými organizmami v Európskej únii je upravené predovšetkým smernicou č. 2001/18/ES o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a smernicou č. 2009/41/ES o používaní geneticky modifikovaných mikroorganizmov v uzavretých priestoroch. Najdôležitejším obsahom týchto smerníc je ustanovenie požiadaviek na posudzovanie rizika narábania s týmito organizmami pre ľudské zdravie a životné prostredie.  

Geneticky modifikovaný organizmus (GMO) a geneticky modifikovaný mikroorganizmus (GMM) sú definované spôsobom zmeny genetického materiálu, ktorý sa prirodzene počas pohlavného rozmnožovania a/alebo prirodzenej rekombinácie nevyskytuje, pričom táto zmena nastáva použitím vymenovaných techník. Avšak výpočet techník nie je konečný a najväčšiu výzvu v súčasnosti predstavuje vedecké a právne analyzovanie nových techník za účelom vyhodnotenia, či vedú k organizmom patriacim do pôsobnosti uvedených smerníc.

Zhodnotenie ekonomického a environmentálneho potenciálu, ktorým môžu nové techniky prispieť k trvalo udržateľným výrobným postupom potravín a krmív a predvídanie dosahu ich použitia v medicínskej oblasti je nevyhnutným predpokladom nastavenia regulačného prostredia smerom k podpore výskumu a vývoja modernej biotechnológie a podnikania v tejto oblasti.   

Európska únia významne podporuje výskumné projekty vytvárajúce medzinárodné vedecké partnerstvá nielen medzi členskými štátmi únie a zdieľanie výsledkov, ktoré sú relevantné pre autorizačný proces používania geneticky modifikovaných organizmov.

S cieľom zosúladiť právne predpisy Európskej únie s ustanoveniami Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti, Európska únia ako zmluvná strana protokolu doplnila svoj rozsiahly  legislatívny rámec pre oblasť geneticky modifikovaných organizmov o nariadenie (ES) č. 1946/2003 o cezhraničnom pohybe geneticky modifikovaných organizmov, ktoré sa týka ich vývozu.  

Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti je medzinárodná zmluva upravujúca pohyb živých modifikovaných organizmov z jednej krajiny do druhej, ktorý bol prijatý ako dodatková dohoda k Dohovoru o biologickej diverzite.

Na prvom stretnutí zmluvných strán protokolu sa štáty zaviazali, že na základe čl. 27 začnú proces vypracovania medzinárodných pravidiel a postupov v oblasti zodpovednosti a náhrady škôd spôsobených cezhraničnými presunmi živých modifikovaných organizmov. Na piatom stretnutí zmluvných strán protokolu bol formálne prijatý Doplnkový protokol z Nagoje a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škody ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti (ďalej len „doplnkový protokol“). Doplnkový protokol ustanovil rámec medzinárodných pravidiel a procedúr v oblasti zodpovednosti a kompenzácie za škody spôsobené živými modifikovanými organizmami v cezhraničnej preprave a je prvou mnohostrannou environmentálnou dohodou, ktorá definuje škodu na biologickej diverzite.

Vykonávanie Doplnkového protokolu Európska únia zabezpečuje smernicou č. 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd. 

Problematiku geneticky modifikovaných organizmov v EÚ inštitucionálne zastrešuje generálne riaditeľstvo pre zdravie a bezpečnosť potravín Európskej komisie (DG SANTE), ktoré zodpovedá za politiku EÚ v oblasti zdravia a bezpečnosti potravín a za monitorovanie vykonávania súvisiacich predpisov.

Odkazy: