Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb

 

Logo Medzinárodnej veľrybárksej komisie

Logo Medzinárodnej veľrybárksej komisie (zdroj: oficiálna ztránka IWC - www.iwc.int)


História medzinárodného práva na reguláciu lovu veľrýb
História regulácie lovu veľrýb súvisí s rozvojom harpúnového lovu veľrýb v polovici 19. storočia, ktorý viedol k ohrozeniu takmer všetkých druhov veľrýb. Prvé medzinárodné konvencie boli podpísané v 
30. rokoch - v roku 1931 bol podpísaný Dohovor o regulácii lovu veľrýb (Convention for the Regulation of Whaling), ktorý však nebol postačujúci a tak ho v roku 1937 nahradila Medzinárodná zmluva na reguláciu lovu veľrýb (International Agreement for the Regulation of Whaling) a nakoniec v roku 1946 Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb (ICRW - International Convention for the Regulation of Whaling) – ďalej len „dohovor“. Dohovor vstúpil do platnosti v roku 1948 a je zakladajúcim dokumentom Medzinárodnej veľrybárskej komisie (International Whaling Commission – IWC) – ďalej len „komisia“.

Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb
Dohovor bol podpísaný 2. decembra 1946 vo Washingtone 15 krajinami (Argentína, Austrália, Brazília, Kanada, Čile, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Peru, Juhoafrická republika, Zväz sovietskych socialistických republík, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Spojené štáty americké), do platnosti vstúpil v roku 1948. Depozitárom dohovoru je vláda Spojených štátov amerických.
V preambule dohovoru je uvedený cieľ „zabezpečiť náležitú ochranu populácie veľrybotvarých cicavcov* a umožniť tak riadny rozvoj veľrybárskeho priemyslu“. Vzhľadom na pokračujúci pokles početnosti veľrýb vyhlásila komisia v roku 1986 moratórium na komerčný lov veľrýb, ktoré je v platnosti do dnešných dní. Moratórium neplatí pre krajiny, ktoré k nemu uplatnili výhradu (v súčasnosti Japonsko, Nórsko, Island a Ruská federácia); moratórium sa nevzťahuje ani na tradičný lov veľrýb grónskych z populácie Beringovho, Čukotského a Beaufortovho mora, ak sa ich mäso na iné výrobky použijú pre miestnu spotrebu domorodého obyvateľstva a súčasne budú zachované každoročné kvóty a iné stanovené podmienky.

Neoddeliteľnou súčasťou dohovoru je aj tzv. „plán aktivít“, v ktorom sú uvedené definície jednotlivých druhov veľrýb i ďalších pojmov súvisiacich s lovom veľrýb, podmienky lovu pre jednotlivé druhy, geografické oblasti a lovné sezóny, zákazy použitia metód lovu (napríklad od roku 1983 je globálne zakázaný komerčný lov veľrýb s použitím chladnej granátovej harpúny), tzv. chránené oblasti pre veľryby („whale sanctuaries“), územné limity pre lov alebo spracovanie veľrýb v oblastiach mimo chránených oblastí pre veľryby, limity pre lov jednotlivých druhov veľrýb podľa presne geograficky vymedzených území a hraníc lovu, klasifikácie populácií veľrýb, zákaz lovu kojených mláďat a samíc veľrýb, ktoré sú sprevádzané mláďatami, veľkostné limity pre jednotlivé druhy veľrýb, podmienky spracovania ulovených veľrýb a ich častí, podmienky dohľadu a kontroly na veľrybárskych lodiach, ako aj podrobnosti o meraní ulovených jedincov.
Plán aktivít sa na pravidelných stretnutiach komisie aktualizuje v súlade s ustanoveniami dohovoru.
Úplné znenie dohovoru, ako aj plánu aktivít (v anglickom jazyku), je možné nájsť na tomto odkaze.
Slovenskú verziu dohovoru nájdete na tomto odkaze
*veľrybotvarými cicavcami sa pre účely dohovoru rozumejú druhy uvedené v pláne aktivít.

Medzinárodná veľrybárska komisia
Komisia bola ustanovená v zmysle článku III dohovoru, jej sídlom je britský Cambridge a jej hlavnou úlohou je ochrana veľrybotvarých cicavcov. V súčasnosti je členom komisie 89 krajín sveta*, Slovenská republika je členom komisie od 22. marca 2005.
Komisia pozostáva zo sekretariátu a tzv. „výborov“, z ktorých každý zodpovedá za určitú oblasť činnosti komisie – financie a administratíva, ochrana veľrýb, vedecké aspekty, otázky „tradičného lovu“ – lovu veľrýb pre potreby obživy domorodého obyvateľstva (Grónsko, Aljaška, Čukotka), porušenia ustanovení dohovoru, ale aj metódy odchytu a usmrcovania.
V pravidelných intervaloch sa konajú stretnutia každého z výborov, v prípade komisie sú to každé dva roky.
V súčasnosti je činnosť komisie sústredená najmä na zlepšenie stavu populácií veľrybotvarých cicavcov, ich ochranu pred nepriaznivými vplyvmi rôznych faktorov – klimatických zmien, rybolovu (pri ktorom dochádza aj k úhynu veľrýb a delfínov), zvyšovania úrovne hluku, ktorý je pre dorozumievanie veľrýb kľúčový, znečistenia spôsobeného lodnou dopravou, ale aj nevyužívaného rybárskeho náradia, ktoré značnou mierou takisto prispieva k ich úhynu.
Podrobnejšie informácie o komisii (v anglickom jazyku) je možné nájsť na tomto odkaze.
*V tomto počte je zahrnuté aj Japonsko, ktoré ku koncu roka 2018 oficiálne oznámilo vystúpenie z komisie, no vzhľadom na ustanovenia dohovoru prestane byť členom komisie s účinnosťou od 1.júla 2019.

Slovensko a IWC
Slovenská republika zmluvnou stranou medzinárodných dohovorov chrániacich biologickú rozmanitosť na našej planéte - Bernského dohovoru (Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť), Bonnského dohovoru (Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov), CITES (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín) a Dohovoru o biologickej diverzite.
Pristúpením k dohovoru a členstvom v komisii Slovenská republika vo vyššej miere preukazuje podporu globálnej ochrane prírodných zdrojov; a stojí na strane tzv. „like-minded“ (rovnako zmýšľajúcich, alebo pro-ochranárskych) krajín, zasadzujúcich sa o ochranu populácií veľrýb.