Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

 

Karpatský dohovor

 


Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (Karpatský dohovor) bol prijatý na 5. ministerskej konferencii EHK OSN „Životné prostredie pre Európu“ v Kyjeve v máji 2003. Karpatský dohovor podpísalo všetkých sedem štátov karpatského regiónu, ktoré sú aj jeho zmluvnými stranami - Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovenská republika, Srbsko a Ukrajina. Dohovor je založený na spolupráci jednotlivých zmluvných strán pri ochrane a udržateľnom rozvoji Karpát s cieľom zlepšiť kvalitu života, posilniť miestne ekonomiky a komunity a chrániť prírodné hodnoty a kultúrne dedičstvo.

Znenie textu dohovoru v slovenskom jazyku nájdete po kliknutí na tento odkaz (anglická verzia textu dostupná tu).

V súčasnosti má Karpatský dohovor zmluvnými stranami prijatých a podpísaných 5 protokolov a to:
1. Protokol o zachovaní a trvalo udržateľnom využívaní biologickej a krajinnej diverzity k Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (ďalej len „protokol o biodiverzite“)
2. Protokol o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov k Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (ďalej len „protokol o lesoch“)
3. Protokol o trvalo udržateľnom cestovnom ruchu k Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (ďalej len „protokol o cestovnom ruchu“)
4. Protokol o trvalo udržateľnej doprave k Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (ďalej len „protokol o doprave“).
5. Protokol o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a rozvoji vidieka (ďalej len „protokol SARD“)

Za Slovenskú republiku (SR) je gestorom Karpatského dohovoru Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR). MŽP SR zastáva v Karpatskom dohovore funkciu „national focal point“ a koordinuje všetky aktivity týkajúce sa agendy Karpatského dohovoru a zabezpečuje spoluprácu medzi jednotlivými dotknutými rezortmi a organizáciami v rámci vytvorenej medzirezortnej komisie.

Zoznam kontaktných osôb („national focal points“) zmluvných štátov Karpatského dohovoru nájdete na tomto odkaze.

V dňoch 10. - 12. októbra 2017 sa v Lillafüred v Maďarsku uskutočnilo 5. zasadnutie Konferencie zmluvných strán Karpatského dohovoru (COP5).

Hlavnými témami COP5 boli zmena klímy, biodiverzita, trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, trvalo udržateľné lesné hospodárstvo, trvalo udržateľný cestovný ruch, kultúrne dedičstvo a tradičné znalosti, trvalo udržateľná doprava, vzdelávanie a zvyšovanie povedomia, spolupráca s ďalšími inštitúciami a európskymi programami, finančné mechanizmy podporujúce implementáciu Karpatského dohovoru. Úlohou konferencie bolo informovať zúčastnených o prebiehajúcich projektoch a možnosťami realizácie a spolupráce so zmluvnými stranami na nových projektoch v rámci Karpatského dohovoru. Počas konferencie sa apelovalo hlavne na to, že je potrebné Karpatský dohovor viac spropagovať a umožniť tak mimovládnym organizáciám a stakeholderom spolupodieľať sa na projektoch v rámci Karpatského regiónu. Prezentácie účastníkov konferencie je možné nájsť na tejto stránke.

Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Norbert Kurilla sa zúčastnil stretnutia najvyšších predstaviteľov rezortov, tzv. ministerského segmentu, ktorý sa konal dňa 12. októbra 2017. Aktívne vystúpil v panelovej diskusii na tému budúcnosti Karpát. Hlavnou témou ministerského segmentu bolo prijatie záverov COP5 a prijatie nových dokumentov do Karpatského dohovoru, a to článku o zmene klímy a protokol o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a rozvoji vidieka.
Na nasledujúce tri roky bude predsedajúcou krajinou Karpatského dohovoru Maďarsko, ktoré si za prioritu určilo rozvoj vidieka a poľnohospodárstva, kultúrne dedičstvo, klimatické zmeny, bezpečnosť v životnom prostredí a s tým súvisiaca potreba vzdelávania.