hlavná stránka
ikona InstagramInstagram | ikona FacebookFacebook | ikona hľadaťVyhľadávanie | iconEnglish

Bernský dohovor

/europsky diplom logo

 

Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Convention on the Conservation of European Wildlife and Natural Habitats) bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979, preto sa označuje aj ako Bernský dohovor. Dohovor nadobudol platnosť 1. júna 1982. Sekretariát sídli v Štrasburgu (Francúzsko), v sídle Rady Európy.

Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.

Zmluvné strany sa zaviazali prísne chrániť európsky významné druhy a poddruhy voľne rastúcich rastlín (Príloha I) a voľne žijúcich živočíchov (Príloha II), ktoré sa nesmú napr. zbierať, trhať, resp. vyrušovať, poškodzovať, odchytávať z prírody, držať, obchodovať s nimi a usmrcovať. V prílohe III sú uvedené druhy živočíchov, ktoré zmluvné strany nemusia prísne chrániť, ale ich využívanie musí byť regulované tak, aby sa zabránilo ohrozeniu ich populácií. Príloha IV obsahuje zoznam zakázaných prostriedkov a metód usmrcovania, odchytu a ďalších foriem využívania. Ako vyplýva z názvu, dohovor ukladá zmluvným stranám tiež prijať vhodné a potrebné opatrenia na ochranu biotopov všetkých druhov fauny a flóry, najmä takých, ktoré sú podľa dohovoru prísne chránené.

Text Bernského dohovoru a jeho 4 príloh sa nachádza tu 

Členom Bernského dohovoru je 51 zmluvných strán, vrátane EÚ a jej členských štátov, ako aj niektorých štátov severnej Afriky, ktoré sú domovom sťahovavých druhov vtáctva.

Už v čase vzniku bol dohovor inovatívnym právnym nástrojom a stal sa základom aj pre predpisy EÚ na ochranu prírody známe ako smernica o biotopoch a smernica o ochrane vtáctva. Rovnako ako tieto dal rámec pre medzinárodnú spoluprácu, ako aj pre druhovú ochranu, reporting o výnimkách vydaných za prísne stanovených podmienok, ale aj pre ochranu území vymedzených podľa odborných kritérií. Tak ako majú členské štáty EÚ svoju sústavu Natura 2000, zmluvné strany Bernského dohovoru – nečlenovia EÚ majú EMERALD. Sústava EMERALD v súčasnosti obsahuje vyše 3200 lokalít, ďalších viac ako 2000 je navrhovaných, do procesu je zapojených 15 zmluvných strán Bernského dohovoru.

Bernský dohovor zastrešuje aj Európsky diplom, ktorý je prepožičiavaný chráneným územiam s mimoriadnymi prírodnými hodnotami a príkladným manažmentom. Medzi 66 takýchto lokalít z 28 európskych krajín patrí aj národná prírodná rezervácia Dobročský prales a Národný park Poloniny. Virtuálna prezentácia o Európskom diplome je tu.

Bernský dohovor bol priekopníkom v riešení najaktuálnejších tém ochrany prírody, ktorými sú napr. invázne nepôvodné druhy, zmena klímy, veľké šelmy, vtáčia kriminalita. Pre všetky tieto oblasti boli zriadené skupiny expertov, ktoré spoločným úsilím napomáhajú k riešeniu v prospech ochrany prírody. Skupiny expertov pracujú aj pre chránené druhy rastlín, pre obojživelníky a plazy a pre chránené územia. V prípade potreby sú zriadené aj ďalšie skupiny, aktuálne sú to skupiny pre financovanie, strategický rozvoj a skupina pre iniciatívu pre morské korytnačky.

Zásadné rozhodnutia sú prijímané počas zasadnutí Stáleho výboru Bernského dohovoru, ktoré sa konajú spravidla prvý decembrový týždeň. Na 43. zasadnutí Stáleho výboru bol o. i. schválený Strategický plán Bernského dohovoru do roku 2030, ktorý je zosúladený so Stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, ako aj celosvetovým rámcom pre ochranu biodiverzity (Kunming-Montreal Biodiversity Framework 2030/2050). Ide o prvú Stratégiu Bernského dohovoru za 44 rokov jeho existencie. Strategický plán Bernského dohovoru do roku 2030 nadväzuje na Víziu Bernského dohovoru do roku 2030, schválenú Stálym výborom v roku 2021, a na jej ciele:

Podrobnosti sú uvedené v dokumente T-PVS(2023)18. Stály výbor v odporúčaní č. 220/2023 k implementácii Strategického plánu Bernského dohovoru do roku 2030 stanovil postup odpočtovania strategického plánu.

Slovenská republika podpísala Bernský dohovor 28. apríla 1994. Ratifikačnú listinu podpísal prezident SR 15. augusta 1996. Slovensko sa tak stalo zmluvnou stranou dohovoru s účinnosťou od 1. januára 1997. Uplatnilo pritom výhrady voči dvom druhom živočíchov uvedených v Prílohe II. Týmito druhmi boli vlk obyčajný (Canis lupus) a medveď hnedý (Ursus arctos). Dôvodom uplatnenia výhrady voči plneniu podmienok ochrany u týchto druhov živočíchov bol "súčasný stav ich populácií v Slovenskej republike, umožňujúci reguláciu ich početnosti bez ohrozenia ich existencie a funkcií v prírodných ekosystémoch".

V Slovenskej republike za implementáciu Bernského dohovoru zodpovedá Ministerstvo životného prostredia SR, kontaktným miestom je odbor ochrany prírody. Slovenská republika má aj v roku 2024 zastúpenie v Byre Stáleho výboru a aktívne tiež pôsobí v skupinách expertov.

Oficiálnu stránku Bernského dohovoru nájdete na tomto odkaze.

Predchádzajúce kampane Bernského dohovoru sú tu.