Vytlačiť Poslať stránku

EURÓPSKA ÚNIA

Vychádzajúc z primárneho práva Európskej únie (EÚ) sú jej deklarovanými cieľmi v oblasti životného prostredia:

  • Udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia
  • Ochrana ľudského zdravia
  • Rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov
  • Podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to najmä na boj proti zmene klímy

V snahe dosiahnuť tieto ciele bola politika životného prostredia EÚ zaradená do tzv. zdieľaných resp. spoločných právomocí EÚ a členských štátov. To znamená, že v oblasti životného prostredia má právo vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty Európska komisia rovnako tak jednotlivé členské štáty. Členské štáty sú však oprávnené konať len do tej miery, do ktorej EÚ svoju právomoc nevykonala, alebo sa rozhodla svoje právomoci nevykonávať. Členské štáty tak síce môžu prijímať svoju vlastnú národnú legislatívu, no tá nemôže byť v rozpore s tou európskou. Vychádzajúc z princípu subsidiarity Komisia koná len v tom prípade a do takej miery, ak je vytýčený cieľ efektívnejšie dosiahnuteľný na európskej ako národnej úrovni. Dôsledkom toho od roku 2004, kedy sa Slovensko stalo členom EÚ, vznikla veľká časť našich právnych predpisov v oblasti životného prostredia práve transpozíciou európskej legislatívy do národného právneho poriadku.

Podobu politiky životného prostredia a zmeny klímy formujú na európskej úrovni najmä štyri zo siedmych hlavných inštitúcií EÚ: 

  • Európska rada združujúca hlavy štátov alebo predsedov vlád, stáleho predsedu a predsedu Komisie, ktorá určuje všeobecné politické smerovanie a priority Únie.
  • Komisia - nadnárodná inštitúcia nezávislá od národných vlád, presadzujúca záujmy EÚ v medziach všeobecného politického programu stanoveného Európskou radou. Komisia je ako jediná inštitúcia EÚ oprávnená predkladať legislatívne návrhy a dohliada na správnu implementáciu právnych predpisov EÚ v členských krajinách. Oblasť životného prostredia pokrýva generálne riaditeľstvo pre životné prostredie (the Directorate-General for Environment - DG ENVI) spadajúce pod komisára pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybolov K. Vellu. Problematike klimatických zmien sa venuje generálne riaditeľstvo pre opatrenia na ochranu klímy (the Directorate-General for Climate Action- DG CLIMA), za ktorého politické vedenie je zodpovedný komisár pre klímu a energetiku M. A. Canete.
  • Rada EÚ - environmentálna konfigurácia Rady EÚ združujúca ministrov členských štátov zodpovedných za environmentálne portfólio. Rada EÚ schvaľuje spoločne s Európskym parlamentom návrhy právnych predpisov a rozhoduje taktiež o ďalších nelegislatívnych aktivitách. Environmentálna rada sa stretáva 4krát v roku a svoju činnosť vykonáva na troch úrovniach, v rámci ktorých členské štáty obhajujú svoje národné záujmy:
    1. Pracovné skupiny - oblasť životného prostredia pokrývajú dve pracovné skupiny: Pracovná skupina pre životné prostredie (Working party on the Environment) a Pracovná skupina pre medzinárodné otázky životného prostredia (Working party on International Environment Issues). Slovensko rovnako ako ostatné členské štáty sú na tejto úrovni zastúpené buď expertmi zo Stáleho zastúpenia pri EÚ alebo z Ministerstva životného prostredia v závislosti od prerokovaných tém.
    2. COREPER (Výbor stálych zástupcov) - problematika životného prostredia spadá pod COREPER I, ktorý zoskupuje zástupcov stálych predstaviteľov členských štátov pri EÚ. Slovensko na tejto úrovni reprezentuje veľvyslanec A. Mičovčin.
    3. Úroveň ministrov v tomto prípade zodpovedných za problematiku životného prostredia a zmenu klímy je poslednou a najvyššou úrovňou Rady. V praxi ministri väčšinou rozhodujú o záležitostiach už len formálne, pretože dohody bývajú dosiahnuté na nižších úrovniach. Slovensko na zasadnutiach Environmentálnej rady zastupuje minister životného prostredia SR P. Žiga resp. štátni tajomníci Ministerstva životného prostredia SR.
  • Európsky parlament zastupujúci záujmy občanov EÚ v oblasti životného prostredia vykonáva legislatívnu právomoc spoločne s Radou. Problematike životného prostredia sa venuje Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ktorý je spomedzi parlamentných výborov tým najväčším. Jeho predsedom je taliansky politik G. La Via (EPP) a Slovensko je v ňom zastúpené poslancom M. Mikolášikom (EPP/KDH).