hlavná stránka
ikona InstagramInstagram | ikona FacebookFacebook | ikona hľadaťVyhľadávanie | iconEnglish

Agenda 21

UPLATŇOVANIE AGENDY 21 A VYHODNOCOVANIA UKAZOVATEĽOV TRVALO UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Kým Stockholmská konferencia OSN o životnom prostredí v roku 1972 venovala pozornosť len otázkam starostlivosti o životné prostredie ľudí, Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) 3. až 14. júna 1992 v Rio de Janeiro sa zamerala na všestranné otázky hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja (trvalo udržateľného rozvoja - TUR).

UNCED prijala v rezolúcii č. 1 Deklaráciu z Rio de Janeiro o životnom prostredí a rozvoji (Riodeklaráciu) a Agendu 21. storočia (AGENDA 21) ako základné východiskové a koncepčné dokumenty; okrem toho Právne nezáväzné autoritatívne vyhlásenie k princípom globálnej dohody o využívaní, ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji všetkých typov lesov. Tieto dokumenty následne parafovalo VZ OSN na svojom 47. zasadnutí, po ktorom sa začala uplatňovať AGENDA 21 v podmienkach väčšiny orgánov a organizácií v systéme OSN (ECOSOC, UNIDO, WHO, WMO, UNESCO, FAO, UNDP, UNEP, IDA, ECE, IAEA,...) ale aj ďalších medzinárodných organizácií a integračných zoskupení (napríklad EÚ, OECD, EC, IIASA, ITTO,...). Zásady a trendy trvalo udržateľného rozvoja sa uplatnili v rámci energetiky, dopravy, poľnohospodárstva, lesníctva, priemyslu, obchodu, zdravotníctva, využívania prírodných zdrojov, ... Zamerali sa aj na boj s chudobou, zrovnoprávnenie žien, ľudské sídla, rozvoj vidieka a podobne. Rezonovali na viacerých medzinárodných konferenciách a iných podujatiach organizovaných OSN alebo inými medzinárodnými inštitúciami. Veľká pozornosť sa začala venovať trvalo udržateľnej produkcii a spotrebe, tiež sociálnym a ekonomickým dimenziám trvalo udržateľného rozvoja. Venovala sa im napríklad aj Správa generálneho tajomníka OSN o finančných zdrojoch a mechanizmoch pre trvalo udržateľný rozvoj a tretia schôdzka expertnej skupiny pre finančné otázky AGENDY 21, ktorá sa konala v Manile 6.-8. februára 1996.

V systéme OSN vznikla Komisia OSN pre trvalo udržateľný rozvoj (CSD), ktorej členom sa v roku 1996 stala aj Slovenská republika. Komisia, zložená z 53 členských štátov OSN, na svojom 4. zasadnutí 18. apríla až 3. mája 1996 v New Yorku prerokovala a prijala UKAZOVATELE TRVALO UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA, ktoré by mal vyhodnocovať každoročne každý štát a súhrnne OSN, aby bolo možné posúdiť a porovnať rozvojové trendy a spôsoby uplatnenia AGENDY 21 v jednotlivých krajinách, resp. ich hospodárske, sociálne a environmentálne úrovne. Ide o 132 sociálnych, ekonomických, environmentálnych a inštitucionálnych ukazovateľov (v prílohe č. 2), ktorých počet v sociálnej oblasti sa má ešte zvyšovať. Nevylučuje sa tiež upresňovanie niektorých definícií ukazovateľov a metód ich určovania (merania a vyhodnocovania podľa získaných nových poznatkov a skúseností). Napríklad Európska únia v osobitnej správe spracovanej jej Štatistickým úradom a predloženej na 5. zasadnutí CSD (8.-25. apríla 1997) vyhodnotila viaceré ukazovatele relevantné pre členské krajiny EÚ.

Ukazovatele, z ktorých SR viacero už dlhodobo plní (napríklad ukazovateľ č. 13 o pomernej gramotnosti dospelej populácie, ukazovateľ č. 20 o prístupe k čistej pitnej vode, ukazovateľ č. 25 o výžive detí, ukazovateľ č. 26 o imunizácii proti infekčným detským chorobám, ukazovateľ č. 27 o užívaní antikoncepcie) alebo v nich dosahuje pomerne dobré výsledky s možnosťou zlepšovania, viažu sa na niektoré zo 40 kapitol AGENDY 21 (príloha č. 1). Podľa typu sa členia na ukazovatele hybnej sily, ukazovatele stavu a ukazovatele reakcie. Udávajú sa v stanovených merných jednotkách, pričom CSD každý z nich definovala, určila jeho účel a dôležitosť z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja.

Slovenská republika súhlasila s pristúpením k Riodeklarácii a k AGENDE 21 uznesením vlády SR z 8. septembra 1992 č. 118 k informácii o priebehu a výsledkoch Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji. V uznesení vláda SR uložila všetkým ministrom a vedúcim ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR využiť výsledky UNCED a zapracovať ich do programov nimi riadených rezortov.

Uplatňovanie zásad trvalo udržateľného rozvoja sa premietlo aj do Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej (Luxemburg, 1993), ktorej článok 72 ods. 2 Hospodárskej spolupráce znie: "Opatrenia hospodárskej politiky a iné opatrenia budú určené na to, aby viedli k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju Slovenskej republiky a budú sa riadiť zásadou trvalo udržateľného rozvoja."

Na základe zhodnotenia päťročného vývoja a konštatovania zhoršovania trendov trvalo udržateľného rozvoja predstavitelia štátov zúčastnených na 19. Osobitnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN (Schôdzke Zeme + 5) 23.-27. júna 1997 v New Yorku prijali záväzok "zabezpečiť väčší pokrok v dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja" s tým, že "dôsledné uplatňovanie AGENDY 21 je i naďalej životne dôležité a v súčasnosti naliehavejšie než kedykoľvek predtým". Štáty sa zhodli na tom, že "dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje užšiu integráciu ekonomických environmentálnych a sociálnych komponentov" a "spoluprácu v duchu globálneho partnerstva".

V ENVIRONMENTÁLNEJ SFÉRE nadväzne na prijaté dokumenty a uznesenia Ministerstvo životného prostredia SR vypracovalo Stratégiu, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky. Túto stratégiu schválila vláda SR uznesením č. 619/1993 a Národná rada SR všetkými hlasmi 18. novembra 1993 uznesením č. 339. Opatrenia na dosiahnutie cieľov Stratégie vo všetkých desiatich sektoroch ochrany a tvorby životného prostredia uviedol prvý Národný environmentálny akčný program (NEAP), prijatý uznesením vlády SR č. 350/1996, na ktorý bude v roku 1997 nadväzovať 9 krajských environmentálnych akčných programov (KEAP) a 79 okresných environmentálnych akčných programov (OEAP). Tieto dokumenty zodpovedajú Agende 21 a vývoju vo svete, radia Slovensko v uvedenej sfére na popredné miesto a ich ciele sú stále aktuálne.

V SOCIÁLNEJ SFÉRE už bolo vypracovaných viacero koncepcií, napríklad Koncepcia transformácie sociálnej sféry, koncepcia štátnej rodinnej politiky, Koncepcia ceny práce, Koncepcia politiky zamestnanosti a ďalšie sa v gestorstve MPSVR SR pripravujú (napr. Koncepcia rozvoja ľudských zdrojov). Sem patria aj ďalšie významné koncepčné dokumenty, napríklad rezortu zdravotníctva, rezortu školstva, rezortu kultúry.

V HOSPODÁRSKEJ SFÉRE ide o stratégie (koncepcie, programy) štátnej politiky rozvoja v priemysle, obchode, cestovnom ruchu, energetike, poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve, doprave, stavebníctve atď. Už Zámery hospodárskej politiky na roky 1997-1998 a jej rámcových zásad pre roky 1999-2002, ktoré majú byť vypracované v gescii Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR a predložené vláde SR v auguste 1997, budú obsahovať v syntéze i jednotlivo po kapitolách všetky 3 prierezové politiky - hospodársku, environmentálnu a sociálnu. Pri uplatnení zásad trvalo udržateľného rozvoja bude v tomto dokumente rozpracovaná v rámci hospodárskej politiky finančná politika, menová politika, priemyslená politika, poľnohospodárska politika, politika výstavby a verejných prác, politika dopravy a spojov, protimonopolná politika, politika privatizácie a kapitálového trhu, ale aj otázka rozvoja malého a stredného podnikania. Sociálny rozvoj (politika) sa zameria na politiku zamestnanosti a trhu práce, príjmovú a dôchodkovú politiku, štátnu rodinnú a bytovú politiku, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, sociálne a pracovné zákonodarstvo a kultúru. Environmentálna politika bude obsahovať opatrenia zamerané najmä na ochranu ovzdušia a ozónovej vrstvy, ochranu a racionálne využívanie vôd a anorganických prírodných zdrojov, odpadové hospodárstvo, starosltivosť o prírodu a krajinu a na koncepčné zámery územného rozvoja. Rozvojové zámery, ktoré v súčasnosti už spracúvajú zainteresované rezorty, budú vo väzbe na kapitoly 31 a 35 Agendy 21 (Vedecká a technická obec a Veda pre trvalo udržateľný rozvoj), obsahovať aj kapitolu: Štátna vedecko-technická politika. Na kapitoly 38 a 39 Agendy 21 nadviažu kapitoly o rozvoji zahranično-obchodnej politiky, európskej integrácii a zahraničných vzťahoch. Okrem toho nadväzne na kapitolu 33 Agendy 21 (Finančné zdroje a mechanizmy) materiál bude obsahovať aj Kvantifikáciu potrieb finančných prostriedkov a zdrojov pre rok 1998 a pre roky 1999-2002. Odvetvové politiky sa v samostatnej kapitole premietnu do politiky regionálneho rozvoja (štátnej regionálnej politiky).

Bude potrebné, aby sa Agenda 21 a v nej obsiahnuté zásady trvalo udržateľného rozvoja uplatnili aj vo všetkých ostatných odvetvových a regionálnych rozvojových koncepciách. Vo všetkých členských štátoch OSN sa na základe Stratégie štátnej hospodárskej politiky (SŠHP), Stratégie štátnej sociálnej politiky (SŠSP), a Stratégie environmentálnej politiky (SŠEP) predpokladá do roku 2002 vypracovanie a prijatie Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja (NSTUR).

Z REGIONÁLNEHO HĽADISKA, na základe princípu subsidiarity a kapitoly 28 Agendy 21, by sa obdobné dokumenty pre trvalo udržateľný rozvoj mali vypracovať v krajoch a okresoch v gescii odborov regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov krajských a okresných úradov. Tým by sa dosiahla úplnosť systému s možnosťou presunu úloh na horizontálnej i vertikálnej úrovni pri určovaní priorít, vyhodnocovaní úspešnosti realizácie, aktualizáciách dokumentov, koordinácii a optimalizácii odvetvového i regionálneho rozvoja. Postupne by až na úrovni okresov a obcí mali byť vypracované a uplatňované tzv. miestne Agendy 21. Tieto skutočnosti by mali už zahrnúť aj dokumenty, ako je Návrh koncepcie štátnej regionálnej politiky a najmä Zásady a pravidlá tvorby regionálnych rozvojových koncepcií. Tieto materiály má vypracovať podľa Plánu práce vlády SR na rok 1997 a uznesenia vlády SR zo 17. 12. 1996 č. 888 Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR, ktorý podľa zákona NR SR č. 74/1995 Z. z. "je ústredným orgánom štátnej správy SR pre programovanie stratégie rozvoja spoločnosti, vedy a techniky a pre regionálny rozvoj."

Celkovú šírku problematiky uvádza AGENDA 21, ktorú spolu s ukazovateľmi trvalo udržateľného rozvoja vydalo v slovenčine Ministerstvo životného prostredia SR koncom roku 1996 v súvislosti s 25. výročím UNEP, 5. výročím UNCED a prípravou UNGASS. Túto publikáciu distribuovalo všetkým ústredným i krajským orgánom štátnej správy, ako aj ďalším zainteresovaným subjektom za účelom jej využitia pri realizácii uznesenia vlády SR č. 118/1992 a uplatňovaní čiastkových koncepčných zámerov prijatých UNCED (následne VZ OSN) a pri zabezpečovaní zásad trvalo udržateľného rozvoja v jednotlivých odvetviach a na všetkých úrovniach.

Uplatňovaním a vyhodnocovaním účinnosti Agendy 21 by sa mala zaoberať RADA VLÁDY SR PRE TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ zložená zo zástupcov ústredných orgánov štátnej správy zameraných na hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj, ďalej zástupcov 8 krajských úradov a približne v poslednej tretine osobností vedeckého a spoločenského života z relevantných organizácií a zo združení občanov s výraznou orientáciou na hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj. Obchodné poradné orgány, ktoré by koordinovali a posudzovali regionálny trvalo udržateľný rozvoj a navrhovali opatrenia na jeho zabezpečenie (krajské rady - KTUR a okresné rady - OTUR), by mali vzniknúť pri krajských úradoch a okresných úradoch. Národné komisie (rady, výbory) pre trvalo udržateľný rozvoj už vznikli vo viacerých štátoch (napríklad v Rakúsku, Belgicku, Poľsku, Maďarsku, Gruzínsku, Bielorusku, Estónsku, Španielsku, Švajčiarsku, Uzbekistane, Japonsku, Kanade, Mexiku, Mongolsku, Brazílii, Bolívii, Iráne, Tunisku, Maroku, Alžírsku, Paname, Kostarike, Nikarague, Ghane, Benine, Kamerune, Senegale, Austrálii, na Novom Zélande a Filipínach), v niektorých dokonca na čele s predsedami vlády (napr. v Nórsku a Fínsku). Vo Švédsku zriadili Výbor Agendy 21 a v USA Prezidentskú radu pre trvalo udržateľný rozvoj.

SPRÁVU O UPLATŇOVANÍ AGENDY 21 (vo svete známa ako Slovakia Country Profile Implementation of AGENDA 21) predkladá MZV SR každoročne pred zasadnutím CSD Organizácii spojených národov v New Yorku. Takúto správu za rok 1996 už vypracovalo v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR a ďalšími zainteresovanými ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy a predložilo začiatkom roka 1997 Divízii pre trvalo udržateľný rozvoj OSN, ktorá ju vydala ako samostatný výtlačok a využila pri vypracúvaní súhrnných materiálov a tabuliek o stave zabezpečovania trvalo udržateľného rozvoja vo svete. Postup väčšiny členských štátov OSN je obdobný. Do 11. apríla 1997 dodalo takéto správy do OSN 72 štátov (každá vydaná aj ako separát) a 7 relevantných medzinárodných organizácií (napríklad Európska únia, OECD, EHK OSN, Commonwealth).

Okrem uvedenej správy (Slovakia Country Profile) by podľa pripravovanej modrej knihy OSN mali jednotlivé štáty vyhodnocovať aj UKAZOVATELE TRVALO UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA (príloha č. 1) s napojením na štátnu štatistiku a informatiku v pôsobnosti Štatistického úradu SR. ŠÚ SR by mal gestorovať a postupne prevziať vyhodnocovanie väčšiny ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja tak, ako to v medzirezortnom pripomienkovom konaní uviedli viaceré ministerstvá (napr. MF SR, MH SR, MPSVR SR) a tak, ako to v súčasnosti robí už Štatistický úrad Európskej únie (Statistical Office of the EC).

Pri navrhovaní gestorstva časti Agendy 21 a ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja by sa malo vychádzať zo zákona SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona SNR č. 197/1991 Zb., zákona SNR č. 298/1991 Zb., zákona SNR č. 494/1991 Zb., zákona SNR č. 294/1992 Zb., zákona SNR č. 322/1992 Zb., zákona SNR č. 453/1992 Zb., zákona NR SR č. 2/1993 Z. z., zákona NR SR č. 61/1993 Z. z., zákona NR SR č. 83/1994 Z. z., zákona NR SR č. 74/1995 Z. z., zákona NR SR č. 207/1995 Z. z. a zákona NR SR č. 10/1996 Z. z.; ako aj z ďalších kompetenčných zákonov a z uznesení vlády SR k niektorým koncepciám (napr. uznesenia vlády SR č. 55/1997 k Akčnému plánu pre prostredie a zdravie obyvateľov SR).

GESTORMI JEDNOTLIVÝCH UKAZOVATEĽOV TRVALO UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA by mali byť napr. MH SR, MV SR, MŽP SR, MŠ SR, MZ SR, MDPT SR, MP SR, MZV SR, ÚSRSVT SR ŠÚ SR. Zo 132 ukazovateľov 7 je pre SR irelevantných (č. 69 až 74 a 78), lebo sa týkajú morí, pobrežných a suchých (púštnych a polopúštnych) oblastí. SR by teda mala vyhodnocovať len 125 ukazovateľov TUR (príloha č. 1).

Celkove zo 125 pre SR aktuálnych rozvojových ukazovateľov ide o:

38 sociálnych ukazovateľov*) v gestorstve:

Gestorstvo Ukazovateľov

MZ SR

10

MŠ SR

9

MF SR

3

MV SR

1

MDPT SR

1

ŠÚ SR

14

 

28 ekonomických ukazovateľov v gestorstve:

Gestorstvo Ukazovateľov

MH SR

9

MF SR

3

MŽP SR

2

ŠÚ SR

9


* od roku 1998 sa počet sociálnych ukazovateľob zvýšil o 3 na 41

49 environmentálnych ukazovateľov v gestorstve:

Gestorstvo Ukazovateľov

MŽP SR

11

MP SR

13

MH SR

3

MZ SR

1

ŠÚ SR

21

 

15 inštitucionálnych ukazovateľov v gestorstve:

Gestorstvo Ukazovateľov

MZV SR

2

MF SR

1

MŽP SR

1

MDPT SR

1

ÚSRSVT SR

7

ŠÚ SR

3

Väčšina ukazovateľov (47) už spadá do gescie ŠÚ SR (38 %), pričom podľa trendov v SR vo väzbe na krajské a okresné správy TUR a v Európskej únii je predpoklad, že ŠÚ SR postupne prevezme gesciu aj nad niektorými ďalšími ukazovateľmi trvalo udržateľného rozvoja.

V prípade určovania gestorstva kapitol AGENDY 21 je potrebné miestami určiť gestora už pre jednotlivé programové oblasti v rámci príslušnej kapitoly (označené A, B, C, ...) alebo určiť viac gestorov, pričom prvý zabezpečuje koordináciu i zostavenie konečného syntézového materiálu. Gestormi za uplatňovanie AGENDY 21 by podľa prílohy č. 2 mali byť napríklad: MZV SR, MH SR, MPSVR SR, MZ SR, MF SR, MŽP SR, MDPT SR, MP SR, MŠ SR, MK SR, MVVP SR, ÚSRSVT SR, ÚJD SR a ŠÚ SR, ale aj krajské úrady (KÚ).

UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 16. septembra 1997 č. 655
k návrhu uplatňovania Agendy 21 a vyhodnocovania ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike

Vláda

A. schvaľuje

A.1. návrh uplatňovania Agendy 21 a vyhodnocovania ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike v znení pripomienok prijatých na rokovaní vlády;

B. ukladá

ministrom

vedúcim ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR

B.1. vyhodnocovať podľa požiadaviek a metodiky OSN a podľa určeného gestorstva uplatňovanie jednotlivých kapitol Agendy 21 a ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike

každoročne do 31. januára

ministrovi životného prostredia

B.2. v spolupráci s ďalšími gestormi kapitol Agendy 21 na základe čiastkových hodnotiacich správ zostavovať súhrnné správy o uplatňovaní Agendy 21 a prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí SR ich predkladať Organizácii Spojených národov

každoročne do 31. marca

B.3. v spolupráci s ministrami a vedúcimi ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR, ktorí sú gestormi kapitol Agendy 21 a ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike predložiť na rokovanie vlády návrh na vytvorenie Rady vlády SR pre trvalo udržateľný rozvoj

do 31. marca 1998

gestorom ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja

B.4. požadovať každoročne ich zaradenie do Programu štátnych štatistických zisťovaní

do roku 1998

C. odporúča

prednostom krajských úradov

prednostom okresných úradov

C.1. zabezpečiť uplatňovanie Agendy 21 v rozvojových koncepciách krajov a okresov a vyhodnocovanie aktuálnych ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré by posúdili krajské a okresné rady pre trvalo udržateľný rozvoj

do 31. júna 1998

Vykonajú: ministri

vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR

prednostovia krajských úradov

prednostovia okresných úradov