Ministry of Environment of the Slovak Republic


Anotácie - Slovenská verzia

Benefits Beyond Inscription

 

ANOTÁCIE

Plenárne zasadnutie I – Politické opatrenia pre rozvoj udržateľného cestovného ruchu

Ako vyzerá trvalo udržateľný rozvoj? Čo to znamená, keď sa povie trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu? Odpoveďou je cestovný ruch, ktorý prispieva k trvalo udržateľnému spoločensko-hospodárskemu rozvoju a v rovnakej miere prináša hmotné a nehmotné prínosy miestnym a regionálnym komunitám a to takým spôsobom, ktorý je v súlade s ochranou objektov. Z uvedeného vyplýva, že všetky zainteresované subjekty by mali na základe účinnej vzájomnej spolupráce maximalizovať ochranu a prezentáciu a zároveň minimalizovať hrozby a nepriaznivé dopady vyplývajúce z cestovného ruchu.

Cieľom plenárneho zasadnutia je predstaviť politiky, stratégie a plány rôznych zainteresovaných subjektov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu, počnúc štátnou a verejnou správou, cez miestnu samosprávu až po medzinárodné organizácie a podniky.

Plenárne zasadnutie II – Rozvoj udržateľného cestovného ruchu – najlepšie postupy

Úspech v oblasti rozvoja cestovného ruchu sa spája s určením a propagáciou autentických, trvalo udržateľných a zodpovedajúcich produktov a služieb cestovného ruchu, vypracovaní sofistikovaného plánu rozvoja podnikania, získania dostatočnej podpory miestnych samospráv a v neposlednom rade aj s konkrétnym nápadom v oblasti cestovného ruchu. Niečo čo bude príťažlivejšie, lákavejšie a hodnotnejšie v porovnaní s tým, čo ponúkajú iní. Dôležitým prvkom je aj zdieľanie informácií, vytváranie kontaktov, vzájomná spolupráca zainteresovaných subjektov, prepojenie na odbornú prípravu, vzdelávanie a výskum, určenie a podpora koncepcií na rozšírenie poznatkov a porozumenie a pochopenie zásad trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu. S tým súvisí aj zodpovedajúce generovanie údajov, analýzy kvality v oblasti návštevnosti, dopady a trendy a zvyšovanie dostupnosti osvedčených postupov ako aj získavanie skúseností na základe výmeny informácií a mechanizmov uznávania.

Cieľom plenárneho zasadnutia je predstaviť výber úspešných projektov z rôznych krajín Európy.

 

 

Zachovávanie dedičstva je spôsob ako ľudstvo uchováva svoje kultúrne, spoločenské a hospodárske hodnoty. Tieto hodnoty sa podieľajú na tvorbe našej vlastnej identity a sú nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie, emócií a pocitu príslušnosti, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre rozvoj cestovného ruchu či už v súčasnosti ako aj v budúcnosti.

Úpadok tradičných hodnôt – alebo poškodenie prírodného, kultúrneho, hmotného a nehmotného dedičstva nie je iba nenapraviteľnou stratou pre celé ľudstvo, ale v súvislosti s intenzívnou globálnou súťažou medzi jednotlivými destináciami predstavuje aj hospodársku stratu, nakoľko sa znižuje príťažlivosť pamiatok.  Nehmotné dedičstvo je najviac ohrozené negatívnymi vplyvmi globalizácie, na druhej strane však ponúka príležitosti, ktoré možno v cestovnom ruchu využiť. Táto skutočnosť je dôležitá najmä pre rozvíjajúce sa a rozvojové krajiny, kde turistika za pamiatkami predstavuje veľkú príležitosť pre ekonomický rozvoj a zmiernenie chudoby, ale nemusí byť pripravená dostatočne na to, aby čelila tejto hrozbe. Nedostatočne riadený a nekontrolovateľný turizmus môže vážne ohrozovať pamiatky ako aj dlhodobý hospodársky rozvoj v dôsledku zhoršenia stavu destinácie, zníženia jej príťažlivosti a zhoršenia konkurencieschopnosti. Z tohto dôvodu sa ako najvhodnejší prístup javí ochrana, ktorá ide ruka v ruke s udržateľným rozvojom cestovného ruchu a harmonickým plánovaním.

Cieľom tohto panelu je vysvetliť prečo prírodné a kultúrne dedičstvo a tradície sú príležitosťou pre rozvoj cestovného ruchu, zvýšenie príťažlivosti príslušnej lokality a prečo prinesie regiónom a lokalitám rôzne výhody a prispeje k ekonomickému rastu. 

Panel II – Destinačný manažment v lokalitách UNESCO

Destinačný manažment by sa mal snažiť o čo najužšie prepojenie a otvorený dialóg so sektorom cestovného ruchu a propagovať trvalo udržateľný cestovný ruch v turistických destináciách s ohľadom na rozvoj, propagáciu a poskytovanie kvalitných produktov a služieb návštevníkom a prispievať k udržaniu dlhodobej životaschopnosti a ochrane lokalít, kultúrneho alebo prírodného dedičstva.  V prípade, že sa k tejto problematike bude pristupovať zodpovedne, môže mať cestovný ruch pozitívny vplyv na trvalo udržateľný rozvoj, ochranu pamiatok a ochranu životného prostredia. Naopak, ak sa nebude tejto problematike venovať dostatočný priestor, cestovný ruch môže mať neblahé spoločenské, kultúrne a hospodárske dôsledky a nesmierne zničujúci vplyv na citlivé prostredia. Z tohto dôvodu sa ako najvhodnejší prístup javí ochrana, ktorá ide ruka v ruke s udržateľným rozvojom cestovného ruchu a harmonickým plánovaním. Táto skutočnosť je v popredí záujmu organizácie UNESCO v oblasti trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu.  Existuje medzinárodný rámec pre spoločné a koordinované dosahovanie spoločných a trvalo udržateľných výsledkov v oblasti turizmu v lokalitách Svetového dedičstva vrátane udržateľnosti, národnej pýchy, prínosu pre komunitu, hospodárskeho rozvoja a ochrany dedičstva a všetky tieto skutočnosti sú súčasťou programu svetové dedičstvo UNESCO a udržateľný cestovný ruch, ktorý bol prijatý výborom svetového dedičstva v roku 2010 na 36-om zasadnutí v Petrohrade.

Cieľom tohto panelu je predstaviť kľúčové prvky, celkové ciele a kľúčové aktivity organizácie UNESCO v lokalitách UNESCO.

Paralelné zasadnutie II

Panel III – Financovanie projektov značky UNESCO

V súčasnosti tržby z turizmu za kultúrou tvoria 40 percent tržieb svetového turizmu. Lokality kultúrneho dedičstva vo všeobecnosti a najmä tie, ktoré sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO, sú hlavným zdrojom tržieb a zamestnanosti v oblasti cestovného ruchu. Rovnako sa to týka aj nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré zachováva živé kultúrne prejavy a tradičný know-how ako aj scénické umenie. Múzeá a iné kultúrne ustanovizne sa takisto významnou mierou podieľajú na ekonomických investíciách a prínosoch. Z uvedeného vyplýva, že ak by sa sektor turizmu považoval za podsektor pre investície, prispelo by to k investíciám do infraštruktúry a podporilo rozvoj vidieka. Cestovný ruch je najdôležitejším článkom, ktorý spája objekty dedičstva s trvalo udržateľným rozvojom. To znamená, že všetky zainteresované subjekty by mali vzájomne spolupracovať prostredníctvom efektívnych partnerstiev za účelom maximalizácie ochrany a prezentácie a minimalizovania hrozieb a nepriaznivých dopadov cestovného ruchu.

Cestovný ruch vďaka svojej schopnosti prispievať k tvorbe pracovných miest, znižovať chudobu, prispievať k rozvoju ľudstva a trvalo udržiavať životné prostredie, môže byť pre krajiny prínosom v rôznych oblastiach a ponúka príležitosť pre paušálny rast.  Možnosti rozvoja prostredníctvom cestovného ruchu sú dôležitým faktorom celkového národného rastu v mnohých krajinách. V súvislosti s technickou pomocou sa vynára nasledovné:

 

 

Cieľom tohto panelu je predstaviť možnosti a programy na tvorbu, prípravu a financovanie projektov UNESCO a podporu trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu.

Panel IV – Svetové dedičstvo a trvalo udržateľný cestovný ruch v Karpatoch

Karpaty sú jedným z najväčších pohorí v Európe, jedinečným národným pokladom nesmiernej krásy a ekologického významu a miestom, kde pramenia najvýznamnejšie rieky. Takisto predstavujú jedno z najvýznamnejších prostredí v srdci Európy z hľadiska ekológie, hospodárstva, kultúry, rekreácie a prostredia pre život.  Cieľom tohto panelu je predstaviť výber úspešných projektov v oblasti cestovného ruchu v rámci dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (Karpatský dohovor) z krajín “karpatského regiónu”: Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska, Slovenska a Ukrajiny.

Trvalo udržateľný rozvoj je rozvoj,  ktorý „umožňuje uspokojovanie potrieb súčasných generácií bez toho, aby boli ohrozené nároky budúcich generácií“1 


1. World Heritage Tourism Programme, WHC-12/36.COM/5E. The concept of “sustainable development”, as defined by the World Commission on Environment and Development in “Our Common Future” (1987), will guide the overall Programme orientation.