Kontakty Blind friendly Mapa stránky Magyar English
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Veterná energia

Vietor je forma energie, ktorá sa vytvára pri nerovnomernom ohrievaní povrchu Zeme

slnečným žiarením, pri ktorom vzniká vertikálne prúdenie vzduchu. Z energie, ktorú Slnko vyžaruje smerom k Zemi sa približne 1 až 2 % premieňa na veternú energiu, čo je 50 až 100 krát viac ako energia, ktorú premieňajú rastliny na živú biomasu. Vietor, ktorý je prítomný všade a je zadarmo sa stáva veľmi príťažlivým zdrojom energie. Navyše jeho využívanie neprodukuje žiadne odpady, neznečisťuje ovzdušie a nemá negatívny vplyv na zdravie ľudí. To sú najdôležitejšie dôvody rozvoja využívania vetra ako zdroja energie vo všetkých kútoch sveta.

V posledných rokoch vo svete veterná energetika zaznamenala rozvoj, pričom ponúka možnosti centralizovanej ako aj decentralizovanej výroby.

EU si vytýčila cieľ, aby sa do roku 2020 obnoviteľnými zdrojmi energie zabezpečovalo 21% výroby elektrickej energie. Tento cieľ bol formulovaný v smernici 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou, ktorá vytýčila aj ciele pre jednotlivé členské štáty. Záväzok Slovenskej republiky by mal podľa návrhu príslušnej smernice EÚ do roku 2020 predstavovať ambiciózny cieľ na úrovni 14%. Na dosiahnutie stanovených cieľov, v mnohých európskych krajinách sú prijaté podporné opatrenia na rozvoj veternej energetiky (ako aj iných obnoviteľných zdrojov). Jedným z najúspešnejších je tzv. fixný tarifný systém, založený na stanovení pevnej ceny nákupu (eklektickej energie) vyrobenej veternej energie.

V súčasnosti je inštalovaný výkon veterných elektrární vo svete viac ako 40.000 MW a podiel vetra na svetovej výrobe elektriny je asi 0,5%. Lídrami na svetovom trhu sú Nemecko (15.000 MW), USA (6.400 MW), Španielsko (6.200 MW) a Dánsko (3100 MW). Na porovnanie – v desiatich nových štátoch EÚ dosiahol celkový inštalovaný výkon iba 100 MW.

Výroba elektrickej energie vo veterných elektrárňach a veterných parkoch zaťažuje životné prostredie menej, než výroba na báze tradičných fosílnych palív. Napriek uvedenému však treba brať do úvahy aj určité zložitosti aplikácie niektorých obnoviteľných zdrojov energie v reálnej prevádzke elektrizačných sústav. Sú to okrem environmentálnych vplyvov aj vplyvy na prevádzku a riadenie elektrizačných sústav, čo vyplýva z predikovania výroby elektriny v niektorých týchto zdrojoch. Podpora výstavby a prevádzkovania obnoviteľných zdrojov na území SR musí preto z environmentálneho, ako aj technického hľadiska zohľadňovať tieto špecifiká a limity.