Vytlačiť Poslať stránku

Nedostatok vody pociťuje stále viac Európanov, ministri vyzvali na spoločné riešenie

Klimatická zmena a s tým súvisiace striedanie období sucha a záplav boli hlavnými témami ministerskej konferencie o vodách a neformálneho zasadnutia Rady EÚ pre životné prostredie.

Diskusia jasne ukázala, že každá krajina EÚ čelí tomuto fenoménu inak. Niektoré trápia dlhotrvajúce suchá, iné skôr časté záplavy a sú aj štáty, ktoré zažívajú oba tieto extrémne javy. Napríklad Stredomorie už dlhšie pociťuje nedostatok vody a podľa prognóz hrozí, že túto oblasť čaká africký scenár. Až 70 miliónov Európanov postihuje v lete problém s vodou a tento trend sa bude dramaticky zhoršovať. Jej nedostatok začínajú dokonca vnímať už aj na severe Európy. Pobaltie zas postihujú časté záplavy. EÚ vynakladá 5 miliárd eur ročne na odstraňovanie následkov povodní a 3 miliardy eur na  škody spôsobené suchom. Tieto náklady podľa odhadov Európskej komisie (EK) budú stúpať.

Napriek tomu, že problémy jednotlivých krajín sú špecifické, ministri vyzvali na stanovenie jasných spoločných európskych cieľov v boji proti klimatickej zmene, aj keď neexistuje jedno všeobecné riešenie. „Voda nie je samozrejmosť, jej zdroje sú limitované, dopyt po nej stúpa. Musíme si ju vážiť viac. Aj keď sa to nezdá, týka sa to nás všetkých, pretože jej nedostatok môže priniesť mnohé riziká vrátane sociálnej nestability. Nie je čas otáľať. Musíme nájsť spoločný európsky flexibilný a trvalo udržateľný prístup na efektívnejšie nakladanie s vodou,“ uviedol v utorok 12. júla na tlačovej besede minister životného prostredia SR László Sólymos, ktorý viedol dvojdňové neformálne rokovanie.

Ministri sa zhodli, že treba zlepšiť opätovné zhodnocovanie vody. V EÚ totiž možno recyklovať približne 17 % vody, ale tento potenciál sa stále dostatočne nevyužíva. Ďalej upozornili, že je nutné lepšie manažovať hospodárenie s vodou v poľnohospodárstve, pretože práve toto odvetvie jej spotrebuje najviac, a to v dôsledku sucha a nárastu populácie. Viacerí ministri si myslia, že táto otázka nemá len negatívny charakter a treba ju vnímať ako dobrú príležitosť na zavedenie nových technologických riešení. Napríklad na prepravu vody, inováciu závlahových systémov, účinnejšie prírodné opatrenia na zadržiavanie vody v krajine, či intenzívnejšie zapojenie vedy a výskumu. Z rokovania vyplynulo, že veľkú úlohu pri riešení nedostatku vody musí zohrávať osveta, aby ľudia vedeli s týmto zraniteľným zdrojom lepšie hospodáriť.

Diskusia delegátov poslúži na prípravu záverov Rady EÚ v tejto oblasti, ktoré budú príspevkom do širšej debaty o povahe a zameraní budúcej vodnej politiky EÚ.

Ministri zodpovední za zmenu klímy apelovali na stretnutí na čo najskoršiu ratifikáciu Parížskej dohody. Dosiaľ tak spomedzi krajín EÚ urobilo Francúzsko a Maďarsko. „Som rád, že si všetci uvedomujeme nielen procesný, ale aj politický význam rýchlej ratifikácie tak, aby Európska únia bola naďalej v boji proti klimatickej zmene príkladom a lídrom,“ poznamenal László Sólymos. Dodal, že Slovensko by tento proces chcelo ukončiť do konca tohto roka. Diskutujúci zdôrazňovali, že implementácia záväzkov z Parížskej dohody bude príležitosťou pre nové investície a pracovné miesta.

Delegáti sa stretli v pondelok 11. júla v bratislavskej Redute na ministerskej konferencii o vodách a  následne na neformálnom zasadnutí, ktoré pokračovalo aj v utorok 12. júla, kedy sa k ministrom zodpovedným za zmenu klímy pridali aj ministri pre energetiku. Stretnutia sa konali v úvode Predsedníctva SR v Rade EÚ. Téma vody je jednou z národných príspevkov Slovenska do európskych diskusií.

Odbor komunikácie MŽP SR