Vytlačiť Poslať stránku

Zrekonštruovaný Veľký Richňavský tajch slávnostne odovzdali do užívania

Za účasti ministra životného prostredia vodohospodáriodovzdali do užívania zrekonštruovanú vodnú nádrž Veľký Richňavský tajch. Slúžiť bude na ochranu proti povodniam, ale aj pre rekreáciu. Ide o jednu z vyše dvadsiatich investičných stavieb budovaných v rámci Operačného programu Životné prostredie, ktoré Slovenský vodohospodársky podnik tohto roku ukončí.

Rekonštrukcia Richňavského tajchu trvala rok a stála 457 tisíc eur. Financovanie stavby bolo zabezpečené na 80,25% z Kohézneho fondu Európskej únie, 14,75% zo štátneho rozpočtu a 5% z vlastných zdrojov Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. „Pri tejto rekonštrukcii a revitalizácii tajchu sa skĺbili tri veci dokopy: urobili sme protipovodňové opatrenia, revitalizovali sme tajch ako technickú pamiatku a zároveň sme vytvorili miesto, kde v budúcnosti, keď natečie voda, sa budú môcť miestni, ale i návštevníci rekreačne vyžiť," podotkol minister Peter Žiga.
Veľká Richňava je z hľadiska zásobného objemu vody 980 tisíc m3 najväčšia vodná nádrž spomedzi štiavnických tajchov. Využíva sa predovšetkým na rekreačné účely – kúpanie, člnkovanie a rybolov. Súčasne však plní aj protipovodňovú funkciu, pretože v čase extrémnych zrážok dokáže zachytiť aj množstvo nežiaducej vody. Je vyhlásená za kultúrnu pamiatku a je súčasťou svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
„Postupne intenzívne budujeme a rekonštruujeme protipovodňovú ochranu na kritických miestach celého Slovenska. Táto vodná nádrž je jedinečná tým, že ako historická technická pamiatka aj po viac ako dva a pol storočí nielen efektívne pomáha ľuďom chrániť pred povodňami v čase klimatickej zmeny, ale dáva im aj priestor na oddych,“ zdôraznil šéf envirorezortu.

Pri rekonštrukcii bolo potrebné zrekonštruovať dnový výpustný systém a odpadové koryto, čo znamenalo výmenu ovládacieho zariadenia a drevených stolíc. Všetky tieto práce museli rešpektovať historický technický charakter a požiadavky Krajského pamiatkového úradu.
Mimoriadne dôležité a časovo náročné bolo vybudovanie kamenného opevnenia návodného svahu hlavnej i bočnej hrádze. Zabudovalo sa zhruba štyritisíc metrov štvorcových kamenného opevnenia so zarovnanou lícnou stranou, v ktorej je vytvorených sedem kamenných schodísk a jeden terasovitý vstup do vody so súčasným šikmým zjazdom aj pre vozičkárov. Pri rešpektovaní historického charakteru tejto vodnej stavby tak rekonštrukcia súčasne vyhovela aj požiadavke na rekreačné využitie týchto vodných diel.
V záujme spoľahlivosti fungovania vodnej nádrže Veľká Richňava sa tiež rozšíril bezpečnostný priepad. Jeho odpadové koryto je dômyselne riešené tak, že v čase nízkej hladiny v tajchu voda týmto korytom z prívodného jarku priteká a ak sa tajch naplní po maximálnu prevádzkovú hladinu, voda odpadovým korytom odteká. Na záver rekonštrukcie pracovníci vyrovnali a zatrávnili korunu hrádze a na poškodenú asfaltovú cestu natiahli nový asfaltový koberec.
Vodohospodári predpokladajú, že tajch sa naplní v priebehu jedného až troch rokov, čo bude závisieť najmä od poveternostných podmienok. Prívodné jarky jazera sú totiž podľa generálneho riaditeľa SVP Mariána Supeka v zlom stave. „Bol to celý komplex, po vrstevniciach sa sťahovala voda do tajchov, pretože toto je vodohospodársky deficitná oblasť," vysvetlil. Jarky sa nachádzajú v lesoch, mestských lesoch i na súkromných parcelách, a preto do ich obnovy nemôže SVP investovať.

Tajch Veľká Richňava je súčasťou unikátneho vodohospodárskeho systému umelých vodných nádrží a prítokových jarkov v oblasti Štiavnických vrchov. Vybudovali ju v rokoch 1738–1740 podľa projektu slovenského vedca Samuela Mikovíniho. Keďže tajch nemá vlastné povodie, voda musela byť privádzaná z povodí Ipľa a povodia Hrona. Ide o unikátne umiestnený typ vodnej stavby, keď sa napríklad voda z jedného povodia mohla vypúšťať do druhého povodia a naopak. Celková dĺžka prítokových jarkov bola 24,1 km.
Voda z tajchu Veľká Richňava sa využívala nielen v úpravniach rúd, ale aj na pohon unikátnych vodostĺpcových čerpacích strojov z dielne banských vynálezcov Mateja Kornela Hella a jeho syna Jozefa Karola Hella, ktoré slúžili na čerpanie nežiaducej vody z hlbín banskoštiavnických rudných baní. Po priemyselnej revolúcii a technologických zmenách v baníctve však aj tieto vodné nádrže postupne strácali svoj pôvodný význam, no ich voda stále nachádzala uplatnenie v úpravníctve rúd.

Po útlme a zániku baníctva v Banskej Štiavnici v roku 1995 prevzal na seba úlohu správcu banskoštiavnických tajchov štát, ktorý sa prostredníctvom SVP, š.p. stará o 23 historických vodných nádrží, z ktorých už väčšina prešla komplexnou rekonštrukciou. Zrekonštruovaný bol celý kaskádovitý systém troch piarskych tajchov – Bakomi, Vindšachta a Evička, obľúbené dva Kolpašské tajchy, Beliansky tajch, Moderštôlniansky na Kopaniciach, Bančiansky, Klinger a dnes už aj Veľká Richňava. Do konca tohto roka bude ukončená aj rekonštrukcia Malej Richňavy a Dolnohodrušského tajchu, ktorá sa realizuje taktiež v rámci Operačného programu Životné prostredie z Kohézneho fondu Európskej únie.

SVP, TASR, Odbor komunikácie MŽP SR