Vytlačiť Poslať stránku

MŽP: Hranice karpatských bukových pralesov chcú vytýčiť nanovo

Hranice bukových pralesov na Slovensku, ktoré sú zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO, je potrebné vytýčiť nanovo. Vzácne územia by v tomto prípade doplnili nové lokality, niektoré by zasa z máp vypadli. Navrhujú to experti, ktorí sa zišli v týchto dňoch na východe Slovenska. Odborné rokovanie v Snine viedol štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Ján Ilavský. Envirorezort v tejto súvislosti pripraví návrh, ktorý predloží začiatkom budúceho roka Centru svetového dedičstva. To by malo neskôr v rámci renominačného procesu posudzovať aj iný návrh, ktorý má sledovať rozšírenie zoznamu UNESCO o ďalších vyše 30 lokalít so vzácnymi porastmi. Ležia vo viacerých štátoch Európy.

Problémom slovenskej časti pralesov je ich sporná lokalizácia. „Pri vyhlasovaní územia neboli jasne vymedzené hranice. „Bol tam rozdiel medzi mapovými podkladmi a tabuľkovými podkladmi,“ povedal štátny tajomník ministerstva životného prostredia SR Ján Ilavský. Slovensko pravdepodobne navrhne niektoré lokality z mapy pralesov vyškrtnúť. Ďalšie, ako napríklad Borsukov vrch či Kyjov, chcú do prestížneho zoznamu zasa doplniť. Schválením národnej prírodnej rezervácie Borsukov vrch by sa mala zaoberať vláda SR v nasledujúcich mesiacoch. Ide o územie s rozlohou 160 hektárov. Prales v lokalite Kyjov leží asi na 170 hektároch.

Expert UNESCO Pierre Galland, ktorý je v týchto dňoch na inšpekčnej misii na Slovensku, možné zmeny pripúšťa. Rozloha slovenskej časti pralesov sa však zrejme zníži celkovo iba minimálne. „Môže dôjsť k miernemu poklesu či navýšeniu. Tá plocha by mala zhruba zostať rovnaká,“ informoval Galland a doplnil, že je dôležité, aby táto lokalita v budúcnosti zahŕňala už iba územia, ktoré skutočne spĺňajú definíciu tých nedotknutých či nepoškvrnených bukových pralesov. „K trojstrannému projektu Ukrajiny, Nemecka a Slovenska sa chce pripojiť ďalších 11 krajín s 30 komponentmi po celej Európe,“ doplnil štátny tajomník envirorezortu Ján Ilavský na margo možného rozširovania Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Národný park Poloniny, v ktorom ležia okrem iného aj vzácne slovenské pralesy, čaká zrejme zmena spôsobu hospodárenia. „Vytypovávajú sa porasty, kde sú ešte zachovalé staré lesy, tak aby sme ozaj používali prírode blízky spôsob obhospodarovania lesa. Pôjde o intenzívnu prácu so skupinami stromov, tak aby sme týmto spôsobom otvárali možnosť obnovy,“ vysvetlil štátny tajomník Ján Ilavský.

O ďalších podmienkach správy územia informuje predbežný návrh programu starostlivosti o národný park Poloniny. Zástupcovia rezortu životného prostredia chcú zároveň diskutovať s vlastníkmi lesov v chránených územiach o možných kompenzáciách. „Rokovali sme s neštátnymi vlastníkmi, aké sú ich predstavy, zatiaľ nemáme uzavreté zmluvy, rokovania stále prebiehajú. Zdá sa, že najschodnejšia cesta bude nájom. Vlastníci nie sú veľmi naklonení predaju lesa alebo pozemkov, ale skôr nájmu, ktorým budú kompenzované ich straty na ekonomickom výnose z majetku,“ uzavrel Ján Ilavský.

Karpatské bukové pralesy sú cezhraničným svetovým dedičstvom. Tvoria ich štyri lokality na severovýchode Slovenska (Rožok, Stužica, Havešová, Vihorlat) a ďalších šesť leží na území Ukrajiny. Do zoznamu UNESCO ich zapísali v roku 2007. Ten sa v roku 2011 rozšíril o ďalších päť prírodných lokalít z Nemecka. Územia zaberajú rozlohu 4391 hektárov v Nemecku a 29.278 hektárov na Slovensku a Ukrajine. Od spomínaného roku vystupujú pod spoločným názvom Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka.

Odbor komunikácie MŽP SR, TASR