Vytlačiť Poslať stránku

Prieskum nestabilného brala pod Strečnom má byť hotový koncom roka

Zlý stav skalnatého brala pod hradom Strečno, ktorý predstavuje hrozbu pre dopravu či ľudské životy, bude Ministerstvo životného prostredia SR vyhodnocovať do konca tohto roka. Informoval o tom minister životného prostredia Peter Žiga po kontrole prác na inžinierskogeologickom prieskume. Ten plánujú geológovia dokončiť do konca roka a so sanáciou chcú začať v marci 2016. Odhadované náklady na zlepšenie havarijnej situácie za vyše 900 tisíc eur budú uhradené zo štátneho rozpočtu.

„Dva nové dilatometre nám merajú aktuálny stav toho skalného brala, či sa odchyľuje alebo neodchyľuje. Takže máme už informácie online, predtým sa to robilo fyzickým pozretím. Budeme robiť aj laserové merania z druhého brehu Váhu. Na základe týchto meraní budeme vedieť vypracovať správu inžinierskeho-geologického postupu a budeme vedieť nastaviť aj postup sanácie. Teda budeme vedieť, čo tu je, koľko tu toho je, čo hrozí a budeme vedieť postup, ako zabrániť prípadným škodám, prípadnému odtrhnutiu časti brala,“ povedal na brífingu pod hradom Strečno minister životného prostredia Peter Žiga.

Počas inžinierskogeologického prieskumu brala je frekventovaná medzinárodná cesta medzi Žilinou a Martinom úplne uzatvorená. Podľa predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára naplánovali vylúčenie dopravy na tri víkendy, keď je najnižšia intenzita premávky.
Okrem diskontinuity merajú geológovia i potenciálne šmykové plochy, po ktorých dochádza k pohybu brala. So sanáciou brala nad hlavným cestným ťahom medzi Žilinou a Martinom chcú začať v marci. „Máme navrhnutých niekoľko možností riešenia v rámci sanácie - od odstránenia náletových drevín, ktoré vytvárajú problém v tom skalnom brale, pretože rozťahujú skaly medzi sebou cez kotvenia, cez mikropilóty či natiahnutie sietí. Uvidíme ako dopadne inžiniersko-geologický prieskum. A, samozrejme, máme tu riešenie aj pre tých, ktorí tu cestujú, denne tu prejde až 30-tisíc áut. A jedno z riešení, aby sme nemuseli odstavovať dopravu, je výstavba galérie,“ doplnil šéf envirorezortu Peter Žiga.

Pohyb skalného brala pod Strečnianskym hradom merajú pravidelne od roku 1996. Prvé anomálie zaznamenali v roku 2011. „Takú výraznejšiu anomáliu sme zaznamenali v minulom roku, kedy sa nám tá diletácia pohla asi o štyri milimetre, čo je pri takomto skalnom brale už dosť veľa,“ dodal minister životného prostredia.
Na hrozbu uvoľnenia skalného previsu a jeho pád na jednu z najfrekventovanejších ciest na Slovensku upozornili začiatkom leta geológovia zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Odklon skalného previsu od hradného brala meria ústav štyrikrát ročne. Posledné merania naznačujú výrazný posun trhliny. Pre nestabilné bralo Okresný úrad v Žiline zriadil koncom júna krízový štáb. Letecký prieskum odhalil rozsiahlu eróziu. Narušené sú celkovo štyri skalné bloky. Vláda vyčlenila na ich sanáciu takmer milión eur.

Hrad Strečno sa nachádza na severnom okraji Malej Fatry na vyše sto metrov vysokom skalnom brale nad riekou Váh. Pod strmým skalným masívom vedie frekventovaná štátna cesta I. triedy č. 1/18, spájajúca Žilinu s Martinom. Pod bralom sú tiež vybudované parkovacie plochy s bufetom rýchleho občerstvenia. V roku 1984 sa uskutočnila zatiaľ posledná sanácia skalného masívu. Odvtedy uplynulo 31 rokov a za ten čas obnažené horniny na skalnej stene zvetrávali a uvoľňovali sa. V skalnom masíve sa nachádzajú aj ďalšie pukliny ako aj priečne systémy puklín, ktoré sú príčinou lokálnych skalných zosuvov a vypadávania skalných úlomkov.

Odbor komunikácie MŽP SR, TASR, SITA