Vytlačiť Poslať stránku

MŽP: Klimatický atlas Slovenska pokrstili vodou z Lomnického štítu

Slovensko sa po viac ako pol storočí dočkalo svojho ďalšieho klimatického atlasu. Slávnostne ho na veľtrhu Coneco v Bratislave uviedol do života minister životného prostredia Peter Žiga. Spoločne s generálnym riaditeľom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Martinom Benkom symbolicky naliali na publikáciu vodu zo snehu z Lomnického štítu.

„Atlas je výsledkom päťročnej práce odborníkov a jedinečný je tým, že mapuje klimatické prvky územia Slovenska. Čosi podobné sme tu nemali viac ako päťdesiat rokov. Jediným predchodcom tohto Atlasu bol klimatický zborník, ktorý však mapoval podnebie Československa a našu krajinu nemal tak podrobne zmapovanú,“ povedal minister životného prostredia Peter Žiga.

Ucelené kartografické dielo zahŕňa v 11 kapitolách klimatické charakteristiky Slovenska, pričom sú v ňom zhromaždené pozorovania za roky 1961 až 2010. Mapy zobrazujú napríklad priemerné, či minimálne alebo maximálne teploty na celom území krajiny, priemerné zrážky, početnosť výskytu búrok, výskyt a maximálne hodnoty snehovej pokrývky, slnečný svit, alebo aj charakteristiky z vyšších vrstiev atmosféry. Mapy ukazujú i trend narastajúcej teploty na území Slovenska. 

Taký veľký časový odstup medzi najnovším a doterajším klimatickým atlasom je podľa generálneho riaditeľa SHMÚ Martina Benka daný aj samotnou charakteristikou klimatológie. Tá posudzuje počasie v dlhších časových obdobiach nazvaných klimatologický normál. Atlas zachytáva normál od roku 1961 do roku 1990, plus ďalšie dve dekády. Klimatológovia na ňom pracovali od roku 2010. Ide o jeden z výstupov projektu financovaného z operačného programu Veda a výskum. Najviac práce zabralo spracovanie údajov.

„Keď si predstavíte 600 zrážkomerných staníc, 100 klimatologických staníc, 200 fenologických staníc a celé toto obdobie, tak sú to naozaj nepredstaviteľné množstvá údajov, ktoré bolo treba spracovať, očistiť od chýb, validovať a následne z nich spracovať priestorovú analýzu,“ opísal Benko. Na tejto práci sa podieľali nielen vedci z Bratislavy, ale aj z regionálnych pracovísk ústavu v Banskej Bystrici, Košiciach a v Žiline.

Odbor komunikácie MŽP SR, TASR