Vytlačiť Poslať stránku

Devínske rameno ožíva, znovu v ňom bude prúdiť voda

Devínske rameno v Bratislave po takmer 50 rokoch opäť ožíva. Ochranári v spolupráci s ministerstvom životného prostredia, vodohospodármi a viacerými odborníkmi ho po rokoch príprav a dvoch mesiacoch realizácie prác revitalizovali a prepojili s hlavným tokom Dunaja. Už o pár týždňov, keď hladina rieky stúpne, v ňom bude opäť prúdiť voda.

Ministra životného prostredia Petra Žigu, ktorý si dnes pozrel finálne úpravy v ramene, teší, že aj tento projekt je výsledok dobrej spolupráce rezortu s tretím sektorom. „Vraciame vodu aj do tohto ramena Dunaja, ktorá sem znova vleje život," povedal šéf envirorezortu.

Začiatok Devínskeho ramena je v blízkosti sútoku rieky Dunaja a Moravy. Hoci obmýva Slovanský ostrov, voda sa sem za posledné roky dostáva len zriedka, aj to len pri vysokej hladine Dunaja. V ramene totiž bola doteraz väčšinou stojatá voda alebo bolo úplne suché. Od februára preto začali ochranári spolu s vodohospodármi pracovať na navrátení vody do jeho koryta. Po dvoch mesiacoch sa im to už takmer podarilo. „Robia sa už len terénne úpravy. Odstránili sme lokálne kamenné opevnenie na vtoku a výtoku a prehĺbili sme konce ramena, ktoré boli zanesené," priblížil Tomáš Kušík, predseda Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia, ktoré sa na revitalizácii ramena spolupodieľalo. Koryto ramena by mala voda z Dunaja zaliať už o niekoľko týždňov, keď stúpne jeho hladina. Voda ním bude pretekať a nebudú sa v ňom ukladať usadeniny. Rameno nebude tiež vysychať a prehrievať sa. Pocítiť by to mali aj obyvatelia bratislavskej mestskej časti Devín, najmä úbytkom komárov. Má to pomôcť aj rybám, ktoré ramená riek vyhľadávajú na rozmnožovanie. Tečúca voda v koryte zvýši tiež zásobovanie lužných lesov vodou a živinami. „Je to aj protipovodňová ochrana, pretože sa má zlepšiť prietok v tejto lokalite," vysvetlil Kušík. Ochranári aj vodohospodári avizujú, že v podobných projektoch budú pokračovať. „Chceme takýchto stavieb realizovať viac, nakoniec sú aj vo Vodnom pláne Slovenska, ktorý by mal byť bilancovaný do konca roka. V rámci neho chceme odstrániť viacero migračných bariér a spraviť niektoré ďalšie opatrenia," dodal Marián Supek, generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku.

Projekt revitalizácie Devínskeho ramena stál 150 000 eur a bol financovaný z fondov Európskej únie, programu LIFE a rozpočtu ministerstva životného prostredia, ktoré sa podieľalo polovicou sumy nákladov.

TASR, Odbor komunikácie MŽP SR

Foto: SITA