Vytlačiť Poslať stránku

Peter Žiga: Parížska globálna klimatická dohoda je zásadná pre ľudstvo aj planétu

Po ťažkých a zdĺhavých nočných rokovaniach sa na plenárnom zasadnutí Klimatickej konferencie OSN - COP21 prijala univerzálna dohoda o zmene klímy (Paris Agreement). Tento nový dokument prinesie obrat v boji proti klimatickej zmene, ktorá prostredníctvom globálneho otepľovania mení planétu a prináša extrémy počasia. Dlhodobým cieľom novej dohody je udržanie rastu globálnej teploty pod 2°C v porovnaní s pred-industriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5°C. Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie.

Dohoda prináša povinnosti všetkým stranám dohovoru OSN o zmene klímy, nielen tým najbohatším ako to bolo doteraz v Kjótskom protokole. Povinnosti sú odstupňované podľa možností krajín. „Parížska globálna klimatická dohoda je zásadná pre ľudstvo aj planétu. Je to veľký úspech medzinárodného environmentálneho práva a signalizuje jasný postupný ústup od fosílnych palív. Jednoznačne ju vítame,“ skonštatoval minister životného prostredia Peter Žiga.

Nová dohoda predstavuje kompromis, ktorý zabezpečí nielen dôkladné monitorovanie emisií všetkých krajín ale aj ich postupné zapájanie sa do ich redukcií skleníkových plynov. „Slovensko podporovalo prijatie novej dohody. Aktívne na rokovaniach prispelo k tomu, že Európska únia bola najsilnejším motorom k dosiahnutiu dohody, ktorá je vysoko ambiciózna, férová, dlhodobá a zakladá systém sledovania emisií a plnenia záväzkov pre každú krajinu, nielen pre rozvinuté,“ zdôraznil šéf envirorezortu.

Dohoda prináša monitorovanie emisií, vrátane ich reportovania a započítavania do záväzkov čo sa týka všetkých strán. Záväzky znižovať emisie (nationally determined contributions) sa týkajú všetkých strán s tým, že každých päť rokov strany musia tieto záväzky aktualizovať tak aby boli prísnejšie. Pre rozvojové krajiny platí prechodné obdobie. Text dohody neobsahuje povinnosť rozvinutých krajín prispievať ročne 100 miliárd dolárov na riešenie zmeny klímy v rozvojových krajinách. Najväčšia finančná záťaž však stále ostáva na pleciach rozvinutých krajín.

Parížska dohoda zaväzuje každú krajinu vrátane Slovenska k znižovaniu emisií skleníkových plynov. V druhej polovici storočia by mal nastať stav, kedy sa vypustí len toľko emisií, koľko bude schopná príroda spotrebovať, aby sa dosiahla klimatická neutralita.

Takéto dramatické zmeny nenastanú zo dňa na deň, ani z roka na rok. Pravdepodobne bude treba desaťročia, aby sme sa k takýmto hodnotám aspoň priblížili. Preto má nová dohoda zmysel: je nástrojom na to, aby sme postupne mohli prebudovať ekonomiku smerom k udržateľnej a nízkouhlíkovej budúcnosti.

Je dôležité si uvedomiť, že samotnou dohodou sa práca na novom globálnom klimatickom režime nekončí, ale naopak, iba začína a práve Slovensko tu bude hrať dôležitú úlohu,“ doplnil minister životného prostredia Peter Žiga. Dohoda totiž obsahuje veľa splnomocňujúcich ustanovení ako napríklad trhové mechanizmy, financie, monitorovanie emisií. Rozhodnutia o ďalšom postupe sa budú prijímať už počas nasledujúcej Klimatickej konferencii v Marakéši v december roku 2016. Rokovania za Európsku Úniu tam bude viesť práve Slovensko.

Odbor komunikácie MŽP SR