Vytlačiť Poslať stránku

Peter Žiga: Nová globálna klimatická dohoda je veľmi blízko, ale na šampanské je ešte priskoro

Rokovania o novej klimatickej dohode sa dostávajú do finálnej fázy a tento týždeň sa vyjednáva aj na politickej úrovni. Slovenskú delegáciu na Klimatickom samite OSN v Paríži vedie minister životného prostredia Peter Žiga. Dohodnuté sú už pomerne jasné kontúry dohody. Cieľom je dosiahnuť znižovanie emisií vo všetkých krajinách, nielen rozvinutých a nutnosť prispôsobiť sa už existujúcim dôsledkom zmeny klímy. K splneniu týchto cieľov majú pomôcť rôzne prostriedky, ktoré sú tiež predmetom konkrétneho vyjednávania: financie, transfer technológií a budovanie kapacít v rozvojových krajinách.

„Všetci sú tu presvedčení, že prijať novú dohodu musíme. V sobotu sa ukončili technické rokovania a text návrhu dostali ministri na politické rozhodnutia stále otvorených sporných bodov. Nová globálna klimatická dohoda je blízko, ale na šampanské je priskoro,“ povedal minister životného prostredia, ktorý vystúpil aj na plenárnom zasadnutí s ďalšími vrcholovými predstaviteľmi štátov.

„Dvaja najväčší svetoví znečisťovatelia, Čína a Spojené štáty americké, po prvý raz spolu súhlasia s obmedzením rastu svojich emisií. To je veľmi dobrý základ pre globálnu dohodu. EÚ presadzuje ambicióznu univerzálnu dohodu, s režimom sledovania plnenia záväzkov a dlhodobou víziou. Šanca na prijatie novej globálnej klimatickej dohody nikdy nebola väčšia a verím, že túto šancu nepremárnime,“ doplnil šéf envirorezortu Peter Žiga.

Na dohodu treba dosiahnuť posledné kompromisy a tiež detaily právnej povahy ako napríklad nadobudnutie platnosti. Nová dohoda by mala zmeniť hospodárstvo, budované na fosílnych palivách smerom k nízko-uhlíkovej, udržateľnej ekonomike a to sa bude týkať aj Slovenska. Nielen vláda, ale aj súkromný sektor by mali pri príprave svojich plánov a vízií do budúcnosti prihliadať na potrebu výrazného obmedzenia emisií a adaptácie na zmeny, ktoré zmena klímy prinesie.

Najzložitejšia je otázka peňazí. Rozvojové krajiny chcú ubezpečenie, že na zvýšené náklady súvisiace so zmenou klímy dostanú podporu od rozvinutých krajín. Ďalší citlivý bod je, koho vlastne považovať za rozvinutú a koho za rozvojovú krajinu. Situácia vo svete sa od roku 1992, keď bol prijatý dohovor o zmene klímy, podstatne zmenila.

„Dnes už takzvané rozvinuté štáty tvoria len 35 percent svetových emisií skleníkových plynov. 65 percent pochádza z krajín ako Čína, Brazília, Južná Afrika, Singapur alebo India. Aj preto potrebujeme novú dohodu, ktorá bude riešiť problémy globálne a nie rozdeľovať svet na dve alebo viac častí s rôznymi povinnosťami,“ zdôraznil minister Peter Žiga.

Od 30. novembra sa v  Paríži stretáva 196 krajín sveta. Majú dva týždne na to, aby dokončili štvorročné vyjednávania novej globálnej klimatickej dohody. Dohoda by mala byť právne záväzná a uplatniteľná voči všetkým stranám a mala by predovšetkým zakotviť režim spolupráce vyspelých a rozvojových krajín, aby sa rast globálnej teploty udržal pod 2 °C. Dohoda by mala platiť od roku 2020. V prvý deň sa tu zišlo 150 premiérov a prezidentov. Ako poznamenal generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, doteraz sa pri žiadnej príležitosti nezišlo na jednom mieste toľko vrcholných predstaviteľov štátov. Aj to je dôkaz, že zmena klímy je vážny svetový problém. Slovensko zastupoval premiér Robert Fico. EÚ a Slovensko presadzuje záväzok zníženia domácich emisií skleníkových plynov o 40 % do roku 2030 v porovnaní s ich stavom v roku 1990, v súlade s prijatými závermi z októbra 2014.

Odbor komunikácie MŽP SR