Vytlačiť Poslať stránku

MŽP: Vodné zdroje na Žitnom ostrove skládka vo Vrakuni neohrozuje

Bývalá skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove nateraz neohrozuje. Preukázali to výsledky rozsiahleho geologického prieskumu skládky, ktorý tu urobilo Ministerstvo životného prostredia SR. Prieskum však potvrdil postupné šírenie znečistenia a nutnosť sanácie tejto environmentálnej záťaže.

"Katastrofické scenáre, ktoré hovorili o tom, že znečistenie zamoruje podzemné vody Žitného ostrova, prípadne Dunaja, sa nepotvrdili," povedal na dnešnom brífingu minister životného prostredia Peter Žiga. Problematika je podľa jeho slov lokálna a vzťahuje sa na Vrakuňu a mierne zasahuje do susednej bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice. Geologický prieskum na druhej strane potvrdil dlhodobé podozrenia, že sa priamo na skládke pod povrchom nachádzajú vo vysokej koncentrácii látky ako pesticídy, herbicídy, benzény alebo arzén. Tieto látky sú pre ľudí nebezpečné. "Ani v najbližších rokoch by ale nehrozilo zamorenie podzemných vôd Žitného ostrova ani Dunaja," doplnil minister s tým, že šírenie znečistenia k týmto vodám by trvalo niekoľko desiatok rokov.

Pre chemickú skládku ale došlo k znečisteniu podzemnej vody vo Vrakuni, preto tu od roku 2002 platí zákaz využívania vody zo studní. Envirorezort apeluje na ľudí, aby tento striktný zákaz naďalej dodržiavali. Sanáciu toxickej skládky vo Vrakuni s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečí štát. Tento týždeň sa začalo formálne konanie o určení povinnej osoby, ktorá je za skládku zodpovedná. "Nakoľko táto skládka bola legálna, s veľkou pravdepodobnosťou toto konanie po 60 dňoch skončí tak, že bude ako povinná osoba určený štát. To znamená, že bude musieť odstrániť alebo zabezpečiť túto skládku," vysvetlil šéf envirorezortu. Ministerstvo životného prostredia predpokladá, že na sanačné práce, s ktorými by sa mohlo začať v prvom kvartáli budúceho roka, bude treba vyčleniť okolo 20 miliónov eur. Tieto finančné prostriedky chce vziať z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Podľa envirorezortu je najpravdepodobnejšie riešenie problému so skládkou formou kapsulizácie. "Urobili by sa vrty a zdroje znečistenia by sa zaizolovali," podotkol minister. Podľa jeho slov by toto riešenie stálo do 20 miliónov eur a realizovalo by sa zhruba 18 mesiacov. "Pomohlo by to na niekoľko desiatok až 100 rokov," uzavrel minister Peter Žiga. Predpokladá však, že budúce generácie sa budú vedieť lepšie s týmto problémom vyrovnať a prítomné chemické látky na skládke opätovne využiť napríklad vo výrobe.
Do úvahy prichádza aj aktívna sanácia skládky. Tá by stála okolo 113 miliónov eur a dĺžka jej realizácie by dosiahla aj päť rokov. Rezort životného prostredia chce na riešení sanácie a výbere vhodnej metódy spolupracovať s hlavným mestom i mestskou časťou Vrakuňa.

Rozloha skládky chemických závodov, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý sa tu vyvážal z chemických závodov v 60. až takmer 80. rokoch minulého storočia. Po sprevádzkovaní Vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemných vôd stúpať, až dosiahla úroveň tunajších kontaminovaných hornín i chemického odpadu. Vrakuňa i Podunajské Biskupice vstúpili pred pár mesiacmi pre skládku do štrajkovej pohotovosti. Proti toxickej skládke vo februári bola spustená aj petícia, podpísalo sa pod ňu viac ako 2500 ľudí. Ľudia i samosprávy sa totiž obávali znečistenia pitnej vody toxickými látkami zo skládky. Na Slovensku je zaregistrovaných viac ako 2000 environmentálnych záťaží. Z nich je takmer 120 skládok priemyselných odpadov.

TASR, Odbor komunikácie MŽP SR