Vytlačiť Poslať stránku

MŽP: Výstava dokumentuje význam 22 vodných diel na Vážskej kaskáde

Dôvody výstavby a význam sústavy vodných diel Vážskej kaskády približuje výstava s názov Od Tatier k Dunaju – popri Váhu. Výstavu dnes predpoludním v átriu Ministerstva životného prostredia SR otvoril generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Supek. Panelová expozícia dokumentuje budovanie 22 vodných diel na Váhu od roku 1932. Výstava potrvá do 12. septembra.

"Povodne v minulosti spôsobili plánované vybudovanie systému vodných nádrží na najdlhšej rieke na slovenskom území - Váhu. Bolo to postupne od čias prvej republiky, cez predvojnové obdobie, počas druhej svetovej vojny, ale najmä po nej. Okrem zábrany proti povodniam vodné diela sa samozrejme využívajú na výrobu energie a rekreačné účely," povedal na dnešnom otvorení výstavy generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Supek.

Najvýznamnejšími vodnými dielami Vážskej kaskády sú vrcholové priehrady Orava a Liptovská Mara. Výstavba Oravy začala v roku 1941 a do prevádzky ju spustili v roku 1953. Po desaťročnej výstavbe Liptovská Mara slúži svojmu účelu od roku 1975. Dve najnovšie vodné diela pribudli v roku 1998 - Žilina a Selice.

Na dobových fotografiách, grafoch, mapách a tabuľkách výstava dokumentuje minulosť a súčasnosť vodných stavieb. Tiež Váh ako významný krajinný prvok, históriu pltníctva či povodní v Trenčíne (1652, 1662) i najväčšiu povodeň z augusta 1813, keď od Žiliny po Sereď bolo zaplavených 50 obcí a o život prišlo 243 ľudí, zahynulo mnoho hospodárskych zvierat a materiálne škody boli vyše 4,6 milióna zlatých.

Vážska kaskáda je systém 22 priehrad a vodných elektrární využívajúcich hydroenergetický potenciál na trase od Liptovskej Mary po Madunice. Zároveň slúži na rekreáciu a športové činnosti, keďže stavbou priehrad vznikli jazerá. V niektorých sa dá kúpať, prevádzať jachting, windsurfing, jazdiť na vodných bicykloch, vodných lyžiach či absolvovať vyhliadkové lodné plavby. Rieka Váh tečie od Tatier na západ a pri Žiline sa otáča na juh, vzniká sútokom dvoch menších riek - Bieleho a Čierneho Váhu. Biely Váh pramení na svahoch Kriváňa vo Vysokých Tatrách, Čierny Váh pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách. V dĺžke 403 km prekonáva výškový rozdiel viac ako 900 metrov, v Komárne sa Váh vlieva do Dunaja.

Odbor komunikácie MŽP SR, TASR