Vytlačiť Poslať stránku

Minister Peter Žiga: V Bruseli budeme presadzovať realistickejšie environmentálne ciele EÚ

Ciele, ktoré chce Európska únia v oblasti znižovania emisii skleníkových plynov, odpadového hospodárstva a politike zmeny klímy dosiahnuť do roku 2030 by mali byť realistickejšie. Zhodli sa na tom dnes v Bratislave pri podpise spoločného vyhlásenia zástupcovia pre oblasť životného prostredia krajín Vyšehradskej štvorky (V4), Rumunska a Bulharska. Tí počas dvojdňového rokovania dohadovali spoločný postup krajín pred októbrovým summitom EÚ, na ktorom sa budú prerokovávať tieto oblasti. Slovenskú republiku na rokovaní V4 zastupoval minister životného prostredia Peter Žiga. Spoločné stanoviská chcú krajiny V4, Rumunska a Bulharska zastávať aj na decembrovej 20. konferencii strán klimatického dohovoru, ktorý sa uskutoční v decembri v peruánskej Lime. Dnes sa k rokovaniam o cieľoch Rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 pripojili aj zástupcovia Nemecka a Francúzska. 

Hostiteľ stretnutia, šéf slovenského envirorezortu Peter Žiga uistil, že s partnermi podporujú boj proti klimatickej zmene i úsilie zlepšiť životné prostredie v oblasti odpadov a čistoty ovzdušia. "Podporujeme politiku EÚ v oblasti znižovania emisii, ale súčasne musíme brať ohľad na aktuálnu ekonomickú situáciu našich krajín, aby sa príliš radikálne zmeny neodrazili negatívne," vyhlásil minister životného prostredia SR Peter Žiga.

Navrhovaná revízia smernice EK má zaviesť prísnejšie národné emisné stropy pre šesť hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie pre roky 2020 a 2030. Zástupcovia V4, Rumunska a Bulharska však ciele do roku 2030 považujú za indikatívne a ambiciózne. Extrémne zmeny v oblasti ochrany životného prostredia môžu negatívne ovplyvniť ekonomiky štátov. Ciele únie by mali byť podľa zástupcov dosiahnuté technologicky neutrálnym prístupom.

V prípade balíčka odpadového hospodárstva, ktorý komisia pripravuje, sa krajiny zhodli na potrebe zvýšiť úroveň recyklácie a razantne sa odkloniť od skládkovania. Podľa zástupcov je však potrebné zohľadniť špecifickú situáciu a štartovaciu pozíciu jednotlivých krajín a dať členským štátom na dosiahnutie cieľov viac času. V klimaticko-energetickej oblasti je podľa zástupcov potrebné zohľadňovať právo členských štátov rozhodovať o pomere využívania rôznych druhov produkcie energie s dôrazom na energetickú bezpečnosť.

Do roku 2030 stanovila Európska únia za cieľ zníženie emisii skleníkových plynov o 40 percent oproti roku 1990. Takisto chce zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na 27 percent celkovej spotreby. Únia si tiež kladie za cieľ o 40 percent zvýšiť účinnosť využívania energii. V oblasti odpadového hospodárstva navrhuje do roku 2030 recyklovať 70 percent komunálneho odpadu a 80 percent odpadu z obalov. Tieto ciele už v minulosti kritizovali ako príliš ambiciózne napríklad vlády Slovenska a Poľska.

Bulharsko na rokovaniach zastupovala ministerka Svetlana Zhekova, Česko námestník ministra Jan Kříž, Maďarsko štátni tajomníci Zsolt Szabó a András Rácz. Poľsko reprezentoval štátny tajomník Marcin Korolec a Rumunsko štátny tajomník Mihail Fäcä.

Odbor komunikácie MŽP SR, TASR, SITA