Vytlačiť Poslať stránku

Štátny tajomník V. Ferencz na zasadnutí Rady ministrov energetiky a životného prostredia EÚ

Energetická efektívnosť vo vzťahu k cieľom a nástrojom na ich plnenie na základe doterajších skúseností, ale najmä vo vzťahu ku dlhodobým výzvam vychádzajúcim z návrhu ambiciózneho cieľa Rámca klimatickej a energetickej politiky EÚ vo výške 30 percent do roku 2030. To bola hlavná téma diskusie na spoločnom neformálnom zasadnutí Rady ministrov energetiky a životného prostredia členských štátov EÚ 6. októbra v talianskom Miláne. Slovensko zastupoval štátny tajomník MŽP SR V. Ferencz.

Slovensko na zasadnutí zdôraznilo, že doterajšie skúsenosti potvrdili okrem iného potrebu zlepšenia metodiky monitorovania a vyhodnocovania dosiahnutých úspor energie. Pri zvyšovaní energetickej efektívnosti v oblasti budov by sa pozornosť mala venovať prioritne zlepšovaniu kvality obnovy budov a až následne zvyšovaniu tempa obnovy, aby sa tak maximalizovalo využitie potenciálu úspor energie.

Veľmi dôležitá diskusia ministrov energetiky a životného prostredia ku klimaticko-energetickému rámcu EÚ 2030 z hľadiska načasovania pre októbrovou Európskou radou sa koncentrovala najmä dve základné témy: zlepšenie prepojenia energetických sietí a problém kompenzácie zvýšených nákladov na plnenie cieľov Rámca 2030 vo vybraných sektoroch a členských štátoch.

Slovensko ako predsednícka krajina V4 v úvode vystúpenia zhrnulo hlavné závery spoločného vyhlásenia ministrov životného prostredia krajín V4, Rumunska a Bulharska z minulotýždňového stretnutia v Bratislave: podpora len pre jeden záväzný cieľ, konkrétne cieľ znižovania emisií skleníkových plynov, požiadavka na férové rozdelenie úsilia v rámci EÚ ETS zohľadňujúce solidaritu a vykonané úsilie vrátane sektorov mimo ETS, kde je indikátor HDP na obyvateľa kľúčový pre stanovenie príspevkov jednotlivých krajín ku celkovému cieľu a taktiež požiadavka na rozšírenie flexibility medzi ETS a sektormi mimo ETS.

Analýzy k Rámcu 2030 potvrdzujú veľké investičné nároky spojené s plnením navrhovaných cieľov do roku 2030 v najchudobnejších členských štátoch. Slovensko vo vystúpení zdôraznilo, že vďaka dlhodobému úsiliu, technologickým zmenám spojeným so zámenou fosílnych palív a reštrukturalizácii priemyslu dosiahlo v období 2005-2012 najväčšie zníženie emisnej náročnosti spomedzi 28 krajín EÚ. S ohľadom na vysoký podiel energeticky náročného priemyslu na tvorbe HDP je pre nás rozhodujúci redistribučný kľúč na stanovenie objemu kvót na aukcie v Rámci 2030. Spravodlivou redistribúciou sa zaručí znižovanie emisií pri zachovaní priaznivých podmienok pre ekonomický rast a konvergenciu. Konečný návrh musí preto primerane zohľadňovať princípy solidarity a už vykonaného úsilia.
Vzhľadom na očakávané významné investičné objemy pri budovaní konkurencieschopnej nízkouhlíkovej ekonomiky a transformácii energetického sektora požadujeme aj vytvorenie dodatočného finančného mechanizmu na realizáciu týchto cieľov pre chudobnejšie štáty s vysokým podielom energeticky náročných odvetví na HDP.

Odbor komunikácie MŽP SR