Vytlačiť Poslať stránku

Skončila sa celosvetová konferencia OSN o biodiverzite

V juhokórejskom meste Pyeongchang sa dnes po dlhých rokovaniach skončila celosvetová konferencia OSN členských strán Dohovoru o biologickej diverzite. Hlavnou témou rokovaní bol súbor opatrení na začlenenie ochrany a rozumného využívania biodiverzity do plánov na trvalo udržateľný rozvoj. Biodiverzita a zdravé ekosystémy sú základný podporný mechanizmus pre ľudskú spoločnosť. Napriek tomu nie sú vlády štátov sveta schopné na plnenie cieľov na ochranu biodiverzity do roku 2020 zmobilizovať dostatočné zdroje a začleniť ochranu biodiverzity do všetkých sektorov hospodárstva. Rozhodnutia konferencie by mali priniesť odpoveď, ako situáciu v ďalšom období zlepšiť.

V Pyeongchangu, v provincii Gangwon v Kórejskej republike sa od 6. do 17. októbra 2014 zišlo niekoľko tisíc zástupcov členských krajín Dohovoru o biologickej diverzite (CBD), mimovládnych organizácií, pôvodných obyvateľov i zástupcov súkromného sektora. Pod ústrednou témou 12. zasadnutia konferencie zmluvných strán dohovoru (COP12) „Biodiverzita pre trvalo udržateľný rozvoj“ hľadali dohodu o ďalšom postupe pri realizácii Strategického plánu pre biodiverzitu na roky 2011-2020 a tzv. Cieľov z Aichi, ktoré sa majú dosiahnuť v nasledujúcich rokoch Dekády OSN pre biodiverzitu.

Východisko pre hodnotenie pokroku pri dosahovaní týchto cieľov predstavuje práve vydaný "4. Prehľad o biodiverzite sveta" (GBO4), hodnotiaca správa CBD o stave biodiverzity a plnení záväzkov na ochranu biodiverzity. Strategický plán pre biodiverzitu 2011-2020 a jeho 20 cieľov boli prijaté na konferencii zmluvných strán v roku 2010 v Nagoji v Japonsku a boli potvrdené aj Generálnym zhromaždením OSN a na summite Rio+20 v 2012. Táto správa hovorí, že aj keď sa dosiahli čiastkové úspechy, na skutočné naplnenie stanovených cieľov je potrebné vynaložiť oveľa väčšie úsilie a ich úspešné dosiahnutie prispeje k celosvetovo dôležitej téme trvalo udržateľného rozvoja, vrátane riešenia problémov chudoby, hladu, nedostatku vody, zdravotných následkov, klimatických zmien a degradácie ekosystémov.
Dosiahnutie zmeny v súčasnom nepriaznivom trende a prenesenie zásad ochrany biodiverzity do cieľov a plánov udržateľného rozvoja a do rozhodovacích procesov predpokladá zmeny v prístupoch spoločnosti, v efektívnom využívaní krajiny, vody, energie, surovín a materiálov, i v spôsobe života obyvateľov. Na zohľadnenie záverov GBO4 a zdvojnásobenie úsilia pri ochrane biodiverzity vyzval aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. „Zodpovedná starostlivosť o biodiverzitu našej planéty je motivovaná nielen spoločným pocitom zodpovednosti k budúcim generáciám. Úvahy, ktoré podnecujú vlády zachovať biodiverzitu, majú čoraz viac ekonomický charakter. Bez biodiverzity v dobrom stave bude ovplyvnená životná úroveň, ekosystémové služby, biotopy a potravinová bezpečnosť obyvateľov všetkých štátov. Opatrenia na zníženie úbytku biodiverzity dohodnuté na konferencii nepochybne podporia rozmanité úžitky pre spoločnosť a položia základ pre socio-ekonomickú transformáciu k udržateľnejšiemu a obsažnejšiemu modelu rozvoja,“ povedal generálny riaditeľ sekcie ochrany prírody a tvorby krajiny MŽP SR Rastislav Rybanič. “Aktívna účasť Slovenska na konferencii bola dôležitá nielen z obsahovej stránky. Najbližšie rokovanie zmluvných strán Dohovoru o biodiverzite COP 13 bude v októbri 2016 v Mexiku, keď práve Slovensko bude negociátorom za EÚ na pôde OSN a interným koordinátorom pri hľadaní kompromisu v rámci EÚ. Preto nadviazanie úzkych kontaktov s hlavnými aktérmi procesu bolo kľúčové a je základnou podmienkou pre úspešné zvládnutie predsedníckej roly Slovenska v 2016," dodal generálny riaditeľ sekcie environmentálnej politiky MŽP SR Norbert Kurilla.

Početné rezolúcie prijaté na COP12, označované aj ako „Cestovná mapa z Pyeongchangu“ prijali zmluvné strany dohovoru ako nástroje a návod na lepšie plnenie svojich záväzkov, na budovanie kapacít, rozvoj vedecko-technickej spolupráce a ďalších iniciatív a opatrení.

Po ratifikácii 50-imi zmluvnými stranami a Európskou úniou vošiel počas stretnutia do platnosti Protokol o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom zdieľaní úžitkov z ich využívania, tzv. Protokol z Nagoje, ktorý má za cieľ vytvoriť nové stimuly na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biodiverzity a podporiť význam biodiverzity pri trvalo udržateľnom rozvoji.
Zasadnutie sa zaoberalo aj novým usmernením pre riešenie problematiky inváznych nepôvodných druhov dovezených pre chov v domácnostiach, ako akvarijné a terarijné živočíchy, či ako živá návnada a potrava, pretože únik týchto živočíchov do voľnej prírody je významnou príčinou rozširovania inváznych druhov. Dôležité rezolúcie sa venujú aj využitiu tradičných znalostí a zvyčajných spôsobov trvalo udržateľného využívania biodiverzity a mechanizmom na podporu účinnej participácie pôvodných a miestnych obyvateľov na činnosti dohovoru. Veľkou a dlho diskutovanou témou boli aj navrhované rezolúcie týkajúce sa biodiverzity oceánov a morí.
Témou stretnutia vysokých predstaviteľov na záver konferencie v rámci panelovej diskusie bola tiež integrácia biodiverzity do programov trvalo udržateľného rozvoja na národnej a medzinárodnej úrovni, prepojenie národných stratégií a akčných plánov na ochranu biodiverzity s plánovacími procesmi na všetkých úrovniach.

Odbor komunikácie MŽP SR