Vytlačiť Poslať stránku

MŽP SR: Veterná kalamita spred desiatich rokov zmenila Tatry

Išlo o najsilnejšiu víchricu v Tatrách v novodobej histórii. Chladný a suchý vietor nazývaný aj ako tatranská bóra, ktorá prichádza v náporoch, zasiahla 19. novembra pred desiatimi rokmi najstarší národný park na Slovensku – Tatranský národný park. Víchrica bola najničivejšia v oblasti od Vyšných Hágov po Tatranskú Lomnicu v nadmorskej výške 800 až 1300 metrov. Tatranská príroda sa od tejto ničivej veternej kalamity, ktorá zmenila Tatry, pomaly spamätáva.

Holiny, ktoré vznikli po spracovaní veternej kalamity, lesníci postupne zalesnili odolnejšími drevinami. Od roku 2005 až do minulého roka lesníci obnovili viac ako 42,6 milióna štvorcových metrov postihnutého územia. V rámci umelej obnovy vysadili približne päť miliónov sadeníc. V najprísnejšom stupni ochrany prírody – v bezzásahových zónach dostala šancu príroda, kde postupne rastie mladý les.
„Obrovská kalamita a jej následky v podobe rozšírenia lykožrúta nečakane otvorili novú kapitolu aj vo vzťahu k najvyššiemu stupňu ochrany prírody a bezzásahovosti. Po turbulentnom vývoji a sporoch, ktorých dozvuky pociťujeme aj v súčasnosti, môžeme konštatovať, že v najstaršom národnom parku vyhrala príroda. Ale jej víťazstvo naplno zažijú až budúce generácie.“ skonštatoval minister životného prostredia Peter Žiga.

Oslabením funkcie lesa v dôsledku veternej kalamity došlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu. Populácia lykožrúta sa nerozšírila len do centrálnej časti Tatier, ale aj do Tatranskej Javoriny a Západných Tatier, kde lesy poškodili víchrice v decembri 2013 a v máji tohto roku. „TANAP je park a za každú cenu bojovať so zložkami prírody, ktorou je aj lykožrút, mi príde pritiahnuté za vlasy,“ pripomenul riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko. Človek podľa neho boj s prírodou nikdy nevyhrá a musí sa jej prispôsobiť. Na druhej strane však ochranári chápu, že je deprimujúce pre návštevníkov, že les odišiel veľmi rýchlo. V tomto zmysle sa však podľa riaditeľa Správy TANAP nemajú ľudia kam ponáhľať. Neobáva sa, že by to príroda nezvládla. „Človek by si mal zároveň zvykať aj na zmeny klímy. Treba myslieť na to, do akej miery sme rozvíjali svoju civilizáciu a teraz dostávame to, čo si zaslúžime,“ uzavrel Majko.

Odbor komunikácie MŽP SR