Vytlačiť Poslať stránku

Vláda schválila Stratégiu adaptácie Slovenska na nepriaznivé dôsledky klímy

Prispôsobiť sa nepriaznivým zmenám klímy v nasledujúcich rokoch je cieľ Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky klímy, ktorú dnes schválila vláda. Materiál predložil minister životného prostredia Peter Žiga. Odôvodnil ho tým, že Slovensko zatiaľ nemá k dispozícii dokument, ktorý by prepojil scenáre zmeny klímy, očakávané dôsledky s proaktívnymi opatreniami.

„My vnímame zmeny klímy, aj na spoločnosti, aj na tom, akým spôsobom sa príroda vyvíja,“ priblížil dnes materiál Peter Žiga. Najväčšie problémy sú podľa neho v rámci ochrany vôd - z hľadiska dodávky pitnej vody pre obyvateľstvo a ochrany proti povodniam.
Stratégia pripomína, že je povinnosť našej krajiny včas identifikovať a realizovať preventívne adaptačné opatrenia a minimalizovať tak významné ekonomické a sociálne náklady v budúcnosti. Zdôrazňuje, že stratégia sa pripravuje súbežne s Partnerskou dohodou na roky 2014-2020. Opatrenia by sa tak mali realizovať s využitím eurofondov.
Za obdobie 1881 – 2010 sa na Slovensku pozoroval rast priemernej ročnej teploty vzduchu asi o 1,7 °C, pokles ročných úhrnov dažďa v priemere asi o 0,5 percenta. Klesá aj relatívna vlhkosť vzduchu, tiež snehová pokrývka do výšky 1000 metrov takmer na celom území Slovenska, stúpajú výpary a klesá vlhkosť pôdy. Postupne sa vysušuje najmä juh Slovenska. Počasie na Slovensku sa stáva viac extrémne. Charakteristický znak sú zmeny v premenlivosti klímy. Príklady sú za sebou v krátkom časovom intervale idúce extrémne suché roky 2003 a čiastočne aj 2007, extrémne vlhký rok 2010 a mimoriadne suchý rok 2011 a čiastočne aj 2012. Očakáva sa, že sa priemery teploty budú postupne u nás zvyšovať o 2 až 4 °C v porovnaní s priemermi obdobia 1951 – 1980. Ročné úhrny zrážok by sa nemali podstatne meniť, skôr sa predpokladá ich mierny nárast, predovšetkým na severe Slovenska. Keďže sa očakáva teplejšie počasie v zime, až do výšky 900 m n. m. bude snehová pokrývka nepravidelná a častejšie sa budú vyskytovať zimné povodne. „Pre Slovensko by naplnenie scenára so štvorstupňovým globálnym oteplením mohlo znamenať zvýšenie priemernej ročnej teploty o 5 až 6 °C, čo je obrovský skok, ktorý by mal výrazný negatívny vplyv na biosféru, produkciu potravín, ale aj zdroje pitnej vody a zdravie obyvateľstva. Adaptácia na tieto klimatické podmienky by bola spojená s enormne vysokými nákladmi,“ konštatuje stratégia.
Zabrániť alebo minimalizovať riziká a negatívne dôsledky zmeny klímy by podľa ministerstva mala kombinácia opatrení zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov s opatreniami, ktoré znížia zraniteľnosť človeka a ekosystémov a umožnia ich adaptáciu. Stratégia navrhuje celý rad opatrení pre najrôznejšie oblasti. K najvýznamnejším patria tie, ktoré sú zamerané na vodné zdroje a vodné hospodárstvo. Slovensko by tak malo napríklad dbať o trvalo udržateľný manažment mokradí a lesov, malo by sa usilovať o revitalizáciu rašelinísk a obnovu mokradí, podporovať opatrenia na zadržanie vody v krajine. Samosprávam stratégia odporúča napríklad koncipovať urbanistickú štruktúru miest tak, aby v nich lepšie cirkuloval vzduch, zvýšiť podiel zelene a vodných plôch v nich, či podporovať zamedzovanie prílišného prehrievania budov, napríklad ich lepšou orientáciou na svetové strany. Stratégia navrhuje chrániť zdravie obyvateľstva aj tým, že vytvorí systém včasného varovania pre prípad extrémnych výkyvov počasia, že sa rozšíri sieť staníc, ktoré monitorujú alergény v ovzduší, alebo že sa vytipujú zdravotnícke zariadenia vhodné na riešenie potenciálnych katastrof zapríčinených extrémnym počasím a zvýši sa ich pripravenosť. V oblasti dopravy envirorezort navrhuje používanie asfaltových zmesí, ktoré sú odolnejšie proti narastajúcim extrémnym vplyvom počasia, či napríklad zdokonaľovanie drenážnych systémov, alebo v oblasti železničnej dopravy realizovať preventívne výrub stromov popri dráhach, ktoré v prípade extrémneho počasia môžu spôsobiť komplikácie.

Zdroj: TASR, Odbor komunikácie MŽP SR