Vytlačiť Poslať stránku

Minister Peter Žiga sa stretol s veľvyslancom Francúzska Didierom Lopinotom

Geneticky modifikované organizmy a rámec pre klimatickú a energetickú politiku EÚ do roku 2030 boli hlavné témy stretnutia ministra životného prostredia Petra Žigu s francúzskym veľvyslancom Didierom Lopinotom. Šéf envirorezortu ambasádorovi potvrdil, že Slovensko rámec uvítalo, jeho konečná podoba však musí zaručiť rovnováhu medzi environmentálnou udržateľnosťou, konkurencieschopnosťou nášho priemyslu a bezpečnosťou dodávok energií.

Európska komisia (EK) hovorí o záväznom cieli na zníženie emisií skleníkových plynov na úrovni –40 % do roku 2030, v relatívnom porovnaní s rokom 1990. Zároveň navrhuje spoločný cieľ EÚ pre podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe vo výške 27%, pričom členské štáty si určia národné indikatívne ciele na jeho splnenie. Minister veľvyslanca informoval, že Slovensko uvítalo rámec 2030 s významnými politickými, ekonomickými a environmentálnymi implikáciami ako dôležitý stimul pre modernizáciu, inovácie a podporu nízko-uhlíkových technológií. „Konečná podoba rámca však musí zaručiť rovnováhu medzi environmentálnou udržateľnosťou, konkurencieschopnosťou nášho priemyslu a bezpečnosťou dodávok energií,“ zdôraznil Peter Žiga. Slovenská republika podporuje stanovenie len jediného cieľa, ktorým je cieľ zníženia emisií skleníkových plynov. Nepodporuje stanovenie cieľa pre obnoviteľné zdroje energie ako na úrovni EÚ, tak na národnej úrovni, rovnaký prístup platí pre energetickú efektívnosť. Zníženie emisií skleníkových plynov o 40% do roku 2030 považuje Slovensko v tejto fáze za príliš ambiciózny a neprimerane nákladný cieľ pre chudobnejšie členské štáty. Skôr ako Slovenská republika prijme konečnú pozíciu k výške redukčného cieľa, má záujem detailne sa oboznámiť so zásadami a kritériami, na základe ktorých bude stanovený príspevok jednotlivých štátov k redukčnému cieľu pre sektory mimo EU ETS. „Považujeme za dôležité, aby boli stanovené zásady a kritériá pre prerozdelenie redukčného úsilia medzi členské krajiny na základe princípu férovosti, schopnosti platiť a solidarity,“ povedal Peter Žiga. Dôležité pre nás bude tiež to, aby sa aj po roku 2020 minimalizovali riziká carbon leakage, teda úniku priemyslu na trhy s menej prísnou environmentálnou legislatívou. Politická diskusia k navrhovaným cieľom rámca sa očakáva na summite Rady EÚ 20.-21.marca 2014.

Nedávno sa opäť otvoril legislatívny návrh, predložený Komisiou už v júli 2010, ktorý sa týka obmedzenia alebo zákazu pestovania geneticky modifikovaných organizmov, uvedených na trh EÚ na základe iných ako vedeckých dôvodov týkajúcich sa hodnotenia bezpečnosti pre ľudské zdravie alebo životné prostredie. Minister informoval veľvyslanca Lopinota, že rezort vykonáva štátnu správu používania genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v uzavretých priestoroch a na poľné pokusy v zmysle smerníc EÚ. Kompetentným orgánom pre pestovanie geneticky modifikovaných plodín je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, s ktorým MŽP SR spolupracuje pri príprave pozícií na rokovania Rady EÚ pre životné prostredie. Slovenská republika však vyjadruje podporu pre vytvorenie právneho rámca pre túto, z hľadiska verejnosti citlivú tému, informoval minister. Pozitívne hodnotíme nové ustanovenie o obmedzení pestovania GMO pre taký štát, ktorý už v čase podania žiadosti o autorizáciu žiadal obmedzenie geografickej pôsobnosti, dodal. Uplatňovanie tohto článku si však vyžaduje účasť verejnosti na rozhodovacom procese, a to v praxi vyvoláva ďalšie otázky. Prechodné ustanovenie o spätnej pôsobnosti vníma Slovenská republika z právneho hľadiska ako problematické. Technické aspekty si preto budú vyžadovať ďalšiu diskusiu a Slovensko je otvorené aj ďalším návrhom, ktoré by priniesli požadovanú právnu istotu.


Zdroj: Odbor komunikácie MŽP SR