Vytlačiť Poslať stránku

Minister Peter Žiga na rokovaní Rady ministrov pre ŽP vzniesol výhrady proti návrhom EÚ znižovať uhlíkové emisie

Rada ministrov EÚ pre životné prostredie rokovala v Bruseli o balíku návrhov Európskej komisie týkajúcich sa politiky na znižovanie emisií skleníkových plynov a energetického sektora do roku 2030. Slovenskú republiku na rokovaní zastupoval minister životného prostredia Peter Žiga. Osobitnú pozornosť ministri venovali cieľu znižovania emisií na úrovni -40 percent oproti roku 1990 a záväznom cieli pre obnoviteľné zdroje energie na EÚ úrovni vo výške aspoň 27 percent na celkovej konečnej spotrebe. Proti návrhu exekutívy EÚ prezentovali svoj spoločný názor všetky krajiny Vyšehradskej štvorky.

„Slovensko bude musieť v Bruseli pri tvorbe politiky EÚ zameranej na znižovanie uhlíkových emisií bojovať hlavne za svoj hutnícky a chemický priemysel,“ povedal minister Peter Žiga počas zasadnutia Rady EÚ pre životné prostredie. Podľa ministra každá členská krajina vníma tento balík z hľadiska svojich národných záujmov a aj Slovensko prednieslo svoje námietky. "Formuloval som stanovisko Slovenskej republiky, kde vnímame návrh komisie na zníženie uhlíkových emisií o 40 % do roku 2030 za veľmi ambiciózny cieľ. Nebudeme s tým asi súhlasiť, nakoľko to obmedzí naše priemyselné podniky z hľadiska nákladovosti a rentability," upozornil minister.

V konkrétnych prípadoch by takáto politika mohla viesť k znižovaniu zamestnanosti, čo je pre Slovensko nepredstaviteľné. Šéf envirorezortu uviedol, že Európska komisia dostala podnety na vypracovanie štúdie o tom, aký dopad bude mať predložený rámec na jednotlivé členské krajiny. "Slovensko od roku 1990 dodnes urobilo veľký pokrok v znižovaní emisií a myslíme si, že ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov by významne ohrozilo fungovanie niektorých rezortných politík," skonštatoval minister Peter Žiga. Ďalej spresnil, že v prípade Slovenska nie je ohrozený energetický sektor, nakoľko energetika SR je postavená na neuhlíkovom základe (jadrové elektrárne), ale problémy by vznikli pre hutnícky a chemický priemysel, ktoré patria medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku. "Od roku 1990 sme významne zmenili štruktúru priemyslu, od ťažkého na spracovateľský, ale niektoré podniky, a zhodou okolností sú to najväčší zamestnávatelia, chemické a hutnícke podniky, ich sa to dotkne najviac, za nich budeme musieť najviac bojovať v Bruseli," skonštatoval minister Peter Žiga.

Ministri sa počas rokovania venovali aj pestovaniu geneticky modifikovaných organizmov či ekologizácii európskeho semestra. Ďalšími témami boli informácie o aktuálnych vývojoch rokovaní o legislatívnych návrhoch pre ochranu ovzdušia, novely nariadenia o monitorovaní emisií ako súčasť ratifikačného balíčka z Dohy a Oznámenie EK o prístupe EÚ k boju proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi živočíchov.

Rada EÚ pre životné prostredie (Environment Council) pozostáva z ministrov životného prostredia členských krajín EÚ, ktorí sa stretávajú spravidla 4-krát za rok. Pre prijatie záverov je potrebná jednomyseľnosť, v prípade legislatívy je to kvalifikovaná väčšina v závislosti od problematiky. Úlohou Rady je predovšetkým napomáhať ochraňovať kvalitu životného prostredia, ľudské zdravie a racionálne využívanie prírodných zdrojov.

Zdroj: Odbor komunikácie MŽP SR, TASR