Vytlačiť Poslať stránku

V Tatrách sa začali priehradné dní

V Hornom Smokovci vo Vysokých Tatrách sa pod záštitou ministra životného prostredia Petra Žigu začalo najvýznamnejšie vodohospodárske podujatie Priehradné dni 2014. Vyše tri stovky vodohospodárov z Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska sa stretli, aby si vymenili svoje skúsenosti z prevádzkovania vodných nádrží v extrémnych podmienkach, počas povodní a sucha. Zaoberajú sa aj problematikou rekonštrukcie a sanácie vodných stavieb, ale aj technicko-bezpečnostným dohľadom na vodných dielach. Na slávnostnom otvorení bol aj štátny tajomník ministerstva životného prostredia SR Vojtech Ferencz. Podujatie, ktoré organizuje Slovenský vodohospodársky podnik, potrvá do štvrtka 26. júna.

Počas prvého dňa konferencie zaznela v odbornej diskusii opäť naliehavá požiadavka na vybudovanie vodárenskej nádrže Tichý potok. Tá by spĺňala nielen funkciu zásobárne pitnej vody pre východné Slovensko, ale stala by sa aj mimoriadne významných prvkom protipovodňovej ochrany na rieke Torysa a v jej povodí. Nedávna májová povodeň, ktorá okrem Oravy, Liptova, či povodia Hornádu a Bodvy veľmi negatívne postihla aj vodný tok Torysa a jej povodie, jednoznačne potvrdila a upevnila presvedčenie vodohospodárskych odborníkov o dôležitosti vodného diela. Ak by bola táto nádrž už postavená, tak by boli povodňové škody na Toryse a pozdĺž jej vodného toku v obciach a mestách omnoho nižšie.

V súvislosti s výstavbou vodných nádrží predsedníčka Slovenského priehradného výboru prof. Emília Bednárová poznamenala, že za 1000 rokov nič lepšie na ochranu pred povodňami a vyrovnávanie extrémnych prietokov ľudstvo nevymyslelo ako sú vodné nádrže.

Prvým zlatým vekom priehradného staviteľstva na území dnešného Slovenska bolo 18. storočie, keď vznikla väčšina umelých vodných nádrží, tzv. tajchov v Banskej Štiavnici a jej okolí. Druhým zlatým vekom priehradného staviteľstva bola druhá polovica 20. storočia, keď boli na Slovensku vybudované rozhodujúce vodné energetické diela – Oravská priehrada, Liptovská Mara a prakticky všetky vodné diela tzv. vážskej kaskády, ďalej Zemplínska Šírava, Domaša, vodné dielo Gabčíkovo, vodárenské nádrže Starina, Bukovec, Hriňová, Klenovec, Málinec, Nová Bystrica či Turček. Po dobudovaní Turčeka a Vodného diela Žilina sa prakticky už 20 rokov v priehradnom staviteľstve stagnuje. Taktiež v súvislosti s klimatickými zmenami je potrebné podľa vodohospodárov urýchlene prehodnotiť a zreálniť napríklad už jestvujúce projekty na výstavbu vodných diel Tichý Potok či Slatinka.

Priehradné dni majú už vyše 50-ročnú tradíciu. S dvojročnou periodicitou sa podujatie uskutočňuje striedavo na Slovensku a v Českej republike. Tohtoročné priehradné dni organizuje košický odštepný závod Slovenského vodohospodárskeho podniku.

SVP, Odbor komunikácie MŽP SR