Vytlačiť Poslať stránku

Štátny tajomník MŽP SR Vojtech Ferencz na stretnutí V4, Rumunska a Bulharska

Klimaticko-energetický rámec do roku 2030 a jeho prepojenie na medzinárodné rokovania k zmene klímy. To bola hlavná téma rokovaní zástupcov krajín Vyšehradskej skupiny V4, Rumunska a Bulharska v maďarskej Budapešti. Slovenskú republiku na neformálnom stretnutí zastupoval štátny tajomník ministerstva životného prostredia Vojtech Ferencz. Krajiny sa zhodli na spoločnom vyhlásení „Joint Statement“, ktorý prezentuje základné spoločné pozície krajín V4, Rumunska a Bulharska k Rámcu 2030 pred nadchádzajúcim stretnutím ministrov ŽP krajín EÚ 3. marca v Bruseli.

Účastníci absolvovali neformálnu diskusiu k základným cieľom a princípom nedávno zverejneného Klimaticko-energetického rámca EÚ do roku 2030. Zhodli sa najmä v potrebe synergie medzi cieľmi v oblasti energetickej politiky v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov, zvyšovania energetickej efektívnosti, ťažbe bridlicového plynu a znižovania emisií skleníkových plynov s podmienkou zachovania konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.

Ďalšou témou diskusií boli výsledky rokovaní 19. Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v novembri 2013 vo Varšave aj v kontexte diskutovaného Rámca 2030. Vo Varšave sa nepodarilo dosiahnuť pokrok v rokovaniach o tom, aké princípy a kritéria by mali byť základom pre prípravu národných plánov krajín na znižovanie emisií po roku 2020,. Zástupcovia V4, Rumunska a Bulharska sa zhodli na tom, že v rámci EÚ by bolo dobré v krátkom čase zadefinovať spoločné kritéria, ktoré by boli ďalej analyzované v širšom medzinárodnom kontexte.

Európska komisia (EK) koncom januára zverejnila rámec opatrení pre klímu a energetiku do roku 2030. Cieľom je určiť smerovanie európskej energetickej politiky na nasledujúcich 15 rokov. Táto téma otvorila otázky, predovšetkým pre európsky priemysel a jeho konkurencieschopnosť s inými svetovými regiónmi. EK vo svojom oznámení k Rámcu 2030 hovorí o záväznom cieli na zníženie emisií skleníkových plynov na úrovni – 40 % do roku 2030 v relatívnom porovnaní oproti roku 1990. Zároveň navrhuje spoločný cieľ EÚ pre podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe vo výške 27 %, pričom členské štáty si určia národné indikatívne ciele na jeho splnenie.

Odbor komunikácie MŽP SR