Vytlačiť Poslať stránku

Vo Vrátnej doline nešlo o klasický zosuv

Prípadné ďalšie zosuvy vo Vrátnej doline pri Žiline, za predpokladu extrémnych zrážok, by už nemali byť také ničivé. O výsledkoch zrealizovanej geologickej obhliadky informovali dnes na tlačovej konferencii geológovia z rezortnej organizácie Ministerstva životného prostredia SR – Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) v Bratislave. Tím geológov vyčistil dno dolín a vďaka tomu v ňom nie je dostatok voľného materiálu na ďalší ničivý prúd. Zosunutý val horniny na dne doliny dokáže do veľkej miery absorbovať prípadné ďalšie hlinito-kamenité prúdy a tak znížiť riziko ďalších škôd. Navyše, podľa slov riaditeľa ŠGÚDŠ Branislava Žeca, nešlo o klasický zosuv.

Geológovia po troch dňoch v teréne zistili, že v tomto prípade išlo o hlinito-kamenité prúdy, ktoré sú typické skôr pre vyššie horstvá ako Alpy či Himaláje. Vedúci tímu geológov Pavel Ličšák vysvetlil, že spúšťačom boli nadmerné zrážky. V ich dôsledku došlo v strmých svahoch hlavného hrebeňa Malej Fatry, nad pásmom lesa, k množstvu drobných pôdnych zosuvov s hrúbkou jeden až jeden a pol metra. Masy hliny sa následne zošmykli po rozmočenom povrchu a v lievikovitom závere doliny zliali do prúdu, ktorý nabral rýchlosť až 40 kilometrov za hodinu. Jeho hustota bola taká veľká, že dokázal unášať všetko, čo sa na dne dolín nachádzalo.

"Objem zosunutej horniny bol minimálne 100 tisíc kubických metrov, čo je päť futbalových štadiónov naplnených do výšky päť metrov," priblížil Liščák. Šťastím podľa neho bolo, že masa hliny a kamenia sa nezosunula naraz, ale vo viacerých vlnách. "V opačnom prípade, by to zmietlo celú údolnú stanicu lanovky a neostalo by tam nič," vysvetlil.

Šéf tímu geológov pripustil, že v krajom prípade môže dôjsť v tejto oblasti k ďalším zosuvom, ak by sa zopakovali intenzívne zrážky. Vylúčiť ich nie je možné aj preto, že pôdna vrstva vo vysokých horských polohách je značne nasiaknutá vodou. Liščák opísal, že na týchto miestach mali blato po členky.

Prívalový dážď a rozbúrený potok Varínka 21. júla na viacerých miestach podmyli jedinú prístupovú cestu do Vrátnej doliny, voda vytrhla kusy asfaltu a spolu s bahnom a kameňmi strhla aj okolo päťdesiat zaparkovaných áut. Horská chata Vrátna, z ktorej premáva lanovka na hrebeň Malej Fatry, zostala zatopená a na cestu pod ňou sa zosunul svah. Pomoc Vrátnej prisľúbila aj vláda SR. Na odstraňovanie následkov prudkého prívalového dažďa vyčlenila 3,06 milióna eur. Z poskytnutej sumy, ktorú má rezort financií uvoľniť do 31. júla, pôjde 1,8 milióna eur Žilinskému samosprávnemu kraju a 1,26 milióna obci Terchová.

TASR, Odbor komunikácie MŽP SR